• Cestovanie
  • Rozhovor
  • Bývanie
  • Príroda
  • História
  • Relax
  • Technika
  • Auto - Moto
  • 1
  • 2

Lomnický štít

Vysoko nad štítmi a oblakmi, akoby ešte bližšie k vesmíru, na samotnom vrchole Lomnického štítu vo výške 2 634 m n.m. sa nachádza dôležité výskumné pracovisko. Meteorológovia, experti na kozmickú fyziku a astronómovia tu robia dôležité pozorovania a merania, poskytujú nám mnohé potrebné informácie.

 lomnicak01

Pozorovanie a meranie kozmického žiarenia.

Kozmické žiarenie je impozantným zdrojom informácií o sile vesmíru. Prichádza z miest vo vesmíre, kde nastávajú výbuchy: zvyšky hviezdnych výbuchov (supernovy), aktívne galaxie a tiež zo Slnka.Od začiatku 20. storočia vieme, že Zem okrem elektromagnetických vĺn, ktoré sú neviditeľné pre ľudské oko, ako je infračervené a ultrafialové žiarenie, rádiové vlny, röntgenové žiarenie, zasahuje aj bombardovanie nabitými energetickými časticami: protóny, ióny, elektróny, ktoré prichádzajú takmer rýchlosťou svetla. Tieto častice sa nazývajú kozmické žiarenie, vypovedajúce príbeh o vesmíre, ktorý sa nedozvieme iba zo samotného svetla.Kozmické žiarenie poskytuje nielen nástroj pre skúmanie vesmíru, ale má aj priamy dosah na Zem. Je potrebné pozorovať tieto častice, aby sme zistili ich pôvod, použili ich na sledovanie porúch na Slnku a je aj treba sledovať ich vplyv na technológiu a ľudí. Kozmické žiarenie môže byť použité na monitorovanie porúch v medziplanetárnom priestore, ktoré by mohli zasiahnuť Zem.

 lomnicak03

lomnicak02

lomnicak04

lomnicak05

Kozmické žiarenie merané na Lomnickom štíte.

Merania kozmického žiarenia vo Vysokých Tatrách majú svoje začiatky v r. 1957, kedy bol organizovaný Medzinárodný geofyzikálny
rok. Košický Ústav experimentálnej fyziky SAV (ÚEF SAV) meria neutrónovým monitorom umiestneným na Lomnickom štíte spojite nukleonovú zložku sekundárneho kozmického žiarenia. Podrobné dáta jestvujú od roku 1982. Vysokohorské merania sú unikátne tým, že poskytujú možnosť sledovať aj malé zmeny intenzity primárneho kozmického žiarenia, ktoré preniká do atmosféry. Oproti meraniam na malých nadmorských výškach je početnosť sekundárneho kozmického žiarenia na Lomnickom štíte podstatne vyššia. Spomedzi európskych staníc, sledujúcich kozmické žiarenie, má Lomnický štít jednu z najvyšších štatistických presností vďaka polohe meracej
aparatúry. Merania sú dostupné v reálnom čase s 1-minútovým rozlíšením na: http://neutronmonitor.ta3.sk. Od februára 2014 prebiehajú na Lomnickom štíte aj merania kozmického žiarenia ďalším zariadením (ozn. SEVAN), ktoré umožňujú pozorovať variácie iných zložiek sekundárneho kozmického žiarenia než neutrónový monitor. Dáta meraní sa využívajú okrem ÚEF SAV v rôznych laboratóriách v zahraničí a sú v reálnom čase poskytované pracoviskám, ktoré sa zaoberajú monitorovaním a možnými predikciami efektov tzv. kozmického počasia. Ide o javy vyvolané zmenami fyzikálneho stavu vonkajšieho priestoru (napr. geomagnetické búrky, slnečné erupcie ap.), ktoré ovplyvňujú funkčnosť a spoľahlivosť technologických systémov (družicových, leteckých, resp. aj pozemných), menia podmienky pre šírenie elektromagnetického vlnenia v ionosfére, menia dávky ožiarenia na lietadlách, osobitne na veľkých výškach a vysokých šírkach, ap. Merania kozmického žiarenia na Lomnickom štíte majú okrem úlohy monitorovania toku kozmických častíc prichádzajúcich do atmosféry aj určitý
potenciál vo využití sledovania jeho variácií pre možné krátkodobé predikcie efektov kozmického počasia. Na výskume, ktorý sa robi na Lomnickóm štíte sa podieľajú dve pracoviská: AsU SAV Tatranská Lomnica a UEF SAV Košice. Karel Kudela, prof, ing, DrSc, Ústav experimentálnej fyziky SAV Košice, Vedecký vedúci meraní KŽ na LŠ

 

Pozorovanie slnečnej koróny.

Dôležité pozorovania prebiehajú v kupole Observatória Lomnický štít. V tomto najvyššie položenom profesionálnom
astronomickom pracovisku výskumníci  systematicky pozorujú tú časť Slnka, ktorá sa volá slnečná koróna. Je to hmota, ktorá sa nachádza nad povrchom Slnka. Zo Zeme je voľným okom viditeľná len počas úplných zatmení Slnka Mesiacom. Táto hmota vykazuje iné fyzikálne
vlastnosti, akoby sa očakávalo. Povrch Slnka má v priemere teplotu 6 000 stupňov Kelvina, slnečná koróna má niekde až niekoľko
miliónov stupňov. Z času na čas sa v slnečnej koróne dejú výbuchy, pri ktorých dochádza k náhlemu uvoľneniu energie. Časť hmoty,
nachádzajúca sa nad povrchom Slnka tak získa únikovú rýchlosť, niekedy je rýchlosť až viac ako 1 000 km/sec. Hmotnosť, ktorá sa uvoľňuje, je až stovky miliárd ton. Táto hmota sa rozťahuje a mení svoj smer a letí Slnečnou sústavou. Každý takýto väčší jav môže mať za následok narušenie satelitnej komunikácie, či vyradenie elektrických sietí z prevádzky. Koronografy - špeciálne upravené ďalekohľady observatória, pozorujú dianie nad povrchom Slnka. V roku 2011 bol na jeden z koronografov nainštalovaný jedinečný prístroj COMP-S, pripravený v spolupráci s americkými kolegami (High Altitude Observatory, Boulder, Colorado), ktorý umožňuje priame merania magnetických polí v koróne. Vývoj tohto prístroja bol financovaný prostredníctvom Štrukturálnych fondov EÚ pre vedu. Pozorovanie a výskum slnečnej koróny je dôležitý nielen pre poznanie Slnka ako „žiarivej hviezdy na oblohe“, ale aj pre poznanie vzťahov medzi Zemou a Slnkom.

lomnicak06

 lomnicak07

 lomnicak08

 lomnicak09

RNDr. Ján Rybák, CSc.

Vedúci Observatória Astronomického ústavu SAV na Lomnickom štíte

www.astro.sk

 

Budúcnosť kozmických výskumov na Slovensku je nemysliteľná bez širšej medzinárodnej spolupráce. Slovensko má výsledky v kozmickom výskume, má ambície stať sa od 1. januára 2015 pridruženým členom Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a čo najskôr aj jej plnoprávnym členom.

 

Foto: Ferdinand Šatka, Milan Hanko

 Vedecko-technických pracovníkov oblieka značka KILPI

www.kilpi.cz

 

suunto banner

 

dobrekufre1

kupele

gfbannerdobrekufrealpine

ASP banner cestujeme 456x270

asolo banner

vertikal banner1

AnglickeFrazy