• Cestovanie
  • Rozhovor
  • Bývanie
  • Príroda
  • História
  • Relax
  • Technika
  • Auto - Moto
  • 1
  • 2

DEVÍN

Patrí k najvýznamnejším archeologickým lokalitám v strednej Európe. Leží pri starých dunajských brodoch na križovatke Podunajskej a Jantárovej cesty.

devin01

Najstaršie pamiatky z hradu pochádzajú už z mladšej a neskorej kamennej doby. V bronzovej dobe bolo hradisko opevnené drevozemným valom s roštovou konštrukciou. Zo železnej doby boli v areáli hradu odkryté zvyšky obydlí, remeselných a kultových objektov. V oblasti Devína sídlili Kelti približne 100 rokov. Toto významné sídlisko na Devíne zničili v druhom a treťom desaťročí l. storočia germánske družiny, ktoré obsadzovali západné Slovensko. K najstaršiemu rímskemu osídleniu zo začiatku 1. storočia patria na Devíne základy viacpodlažnej drevenej veže a množstvo drobných nálezov. Celkovo sa počas archeologického výskumu odkryli pozostatky štyroch kamenných stavieb z doby rímskej. Z doby rímskej pochádza aj zemný val, ktorý obklopuje hradisko zo severnej a východnej strany. Mimoriadne vzácnym a ojedinelým nálezom z obdobia sťahovania národov je zuhoľnatený bochník kvaseného chleba, ktorý sa našiel v predpecnej jame v hrubej vrstve spáleného obilia.

devin02

Hradisko nad sútokom Dunaja a Moravy začali osídľovať Slovania v 8. storočí. V roku 864 sa vo Fuldských análoch objavila aj zmienka o Dowine, ktorú možno stotožniť s Devínom. Najvýznamnejším nálezom z tohto obdobia sú základy kostola s pozdĺžnou loďou. Loď kostola, orientovaná východ – západ, bola rozdelená troma priečkami na štyri časti a na východnej strane bola ukončená tromi apsidami. Interiér bol vyzdobený maľbami s rastlinnými i figurálnymi motívmi, čo potvrdzujú nálezy fragmentov polychrómovanej omietky. Južne od základov kostola sa našlo šesť veľkomoravských hrobov s bohatým inventárom. Hradná vyvýšenina zostala osídlená aj v 10. – 13. storočí, čo dokladajú zvyšky osady a rozsiahly cintorín. V 13. storočí bol Devín kráľovským hradom, ktorý slúžil ako pohraničná pevnosť Uhorského kráľovstva.

devin06

Prvá písomná správa o ňom pochádza z roku 1223. Od 15. storočia vlastnili hrad viaceré šľachtické rody. V rokoch 1419 – 1460 boli osudy hradu Devín úzko spojené so šľachtickým rodom pochádzajúcim z Chorvátska. Príslušníci tohto rodu pochádzali z lokality Gara v blízkosti Vukovaru. Páni z Gary zdokonalili opevnenie horného hradu, veľkoryso prestavali pôvodnú vežu na skalnom brale a vybudovali tzv. stredný hrad. V jeho juhovýchodnej časti postavili gotický obytný palác, v severovýchodnej vstupný komplex s predbráním a malou priekopou s padacím mostom. Z tohto obdobia pochádza aj 55 m hlboká hradná studňa. Postupne vybudovali i opevnenie dolnej časti hradu, polygonálnu vežu a západnú vstupnú bránu.

devin06

Ďalšími majiteľmi boli grófi zo Svätého Jura a Pezinka (1460 – 1521). Postavili severnú bránu vedúcu do mestečka Devín, ku ktorej patrí aj objekt tzv. strážnice. Prvou architektúrou na hrade, ktorú možno zaradiť už do obdobia nastupujúcej renesancie je východná brána postavená práve na začiatku 16. storočia.

V roku 1527 dostal hrad do držby od cisára Ferdinanda I. Habsburského uhorský palatín Štefan Báthory. Báthoryovci, ktorí vlastnili hrad do roku 1605 vybudovali na strednom hrade nové palácové krídlo a zdokonaľovali opevnenie hradu. Cestu pod skalným bralom prehradili bránou a baštou, obmurovali takmer neschodné partie hradného brala v južnej a juhozápadnej časti a postavili tu i niekoľko bášt. Na vrchole štíhlej skaly nad sútokom Dunaja a Moravy postavili malú polygonálnu baštu s cimburím. Táto vežička bola neskôr opradená mnohými povesťami a dostala názov Panenská veža alebo Mníška.

devin05

devin03

Posledným šľachtickým rodom, ktorému hrad patril, boli od roku 1635 Pálffyovci. Počas svojho pôsobenia na Devíne neuskutočnili také stavebné zásahy do architektúry hradu, ktoré by výrazne zmenili jeho vzhľad a charakter. V období baroka slúžil hrad už iba na hospodárske účely a správu devínskeho domínia. Na začiatku 19. storočia sa Bratislava a jej okolie stali dejiskom napoleonských vojen.

devin04

V roku 1809 podmínovali francúzski vojaci hrad Devín a vyhodili ho do povetria. Po tomto zásahu stratili Pálffyovci o hrad záujem a ruina postupne chátrala. Hrad Devín sa v 19. storočí postupne stával romantickým symbolom dávnej slávy a inšpiráciou pre mnohých umelcov a bádateľov. V roku 1961 bol hrad Devín vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. Areál hradu je zároveň dôležitou geologickou, zoologickou a botanickou lokalitou.V súčasnosti ho spravuje Múzeum mesta Bratislavy, ktoré tu od roku 1965 realizuje systematický archeologický výskum a pamiatkovú obnovu.

 

text: Katarína Harmadyová

Fotografie: Archív Múzea mesta Bratislava

 

View the embedded image gallery online at:
http://goodflight.sk/index.php/item/60-devin#sigProId35cd021ed8

 

suunto banner

 

dobrekufre1

kupele

gfbannerdobrekufrealpine

ASP banner cestujeme 456x270

asolo banner

vertikal banner1

AnglickeFrazy