• Cestovanie
  • Rozhovor
  • Bývanie
  • Príroda
  • História
  • Relax
  • Technika
  • Auto - Moto
  • 1
  • 2

Zo života našich pradedov

V čase, keď všetko beží rýchlo vpred, nám dobre padne, ak sa na chvíľu zastavíme a obzrieme späť. Ak namiesto do chladných presklených budov vkročíme do malej útulnej izbietky, kde žilo spolu aj niekoľko generácií. V kúte stojí pec s hrncami, v ďalšom sú rozložené krosná, v inej izbe masívna drevená posteľ s ťažkými perinami. Skanzeny - múzeá v prírode, sú trojrozmerné ukážky života našich dedov, pradedov, praprapra.... Ich bývania, práce, odievania či zábavy. Je tu trochu prítmie, niečo zvláštne vo vzduchu. Žeby nostalgia? Vďaka múzeám v prírode je uchované to, čo zub času nemilosrdne nahlodáva. Sú sem prenesené kúsok po kúsku celé budovy z oblastí, kde by už nemohli zotrvať.

Vlkolínec

Vlkolínec však nemožno nazývať skanzenom, pretože ide o “živú” pôvodnú obec, zachovanú v neporušenej podobe a dodnes obývanú. Medzi jej 20-timi trvalo žijúcimi obyvateľmi prevažujú ľudia v strednom veku a deti. Práve oni často ochotne znášajú návštevy turistov, ktorý si myľne myslia, že každý dom v obci je súčasťou múzea. Malebná obec učupená na pomedzí pohoria Veľká Fatra pod vrchom Sidorovo je súčasťou mesta Ružomberok. Jej počiatky siahajú do 14. storočia. Do Vlkolínca - pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry, každoročne príde množstvo návštevníkov z celého sveta. Najmä v letných prázdninových mesiacoch je to 300 - 400 návševníkov denne. Mesto Ružomberok v tesnej spolupráci s miestnym Občianskym združením Vlkolínec pre nich pripravuje zaujímavé akcie, napr. pravidelné ukážky dnes už takmer zabudnutých remesiel. Výnimočnosť Vlkolínca uznalo aj UNESCO jeho zápisom do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva dňa 11. 12. 1993.

Čičmany

Vo svete nemenej známou je vďaka miestnym výrazným ornametom i po dvoch posledných olympiádach aj obec Čičmany. Rázovitá, najvyššie položená obec v Žilinskom okrese leží v kotline Strážovských vrchov pri prameni rieky Rajčianka. Čičmianske drevenice pomaľované bielymi jednoduchými opakujúcimi sa motívmi (čiarky, kríže, kolieska, kľukaté línie, baranie rožky...) pripomínajú perníkové chalúpky. Takáto výzdoba stien sa vyvinula až neskôr. Spočiatku malo maľovanie vápenným náterom ochrannú funkciu pred škodcami a vplyvmi počasia. Rovnaké vzory ako na domoch sa objavujú aj na výšivkách zdobiacich čičmianske kroje. V súčasnosti sa nimi inšpirovali a na oblečení našich olympionikov ich použili aj tvorcovia športových odevov. V roku 1977 bol súbor zachovaných dreveníc na dolnom konci obce vyhlásený za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Jej súčasťou je tzv. Radenov dom z roku 1924 - posledný poschodový dom v obci. Dom č. 42 z roku 1913 zasa reprezentuje tradičné usporiadanie trojpriestorových prízemných domov s podstrešnými komorami, v ktorých spoločne bývali až 4 rodiny. Stále expozície v týchto objektoch nám približujú život, prácu a duchovnú kultúru čičmianskeho ľudu.

Ľubovniansky skanzen

Pod stredovekým hradom Ľubovňa sú roztrúsené malinké drevené chalúpky. Z okolia Starej Ľubovne sem boli premiestnené obytné domy (1900-1935), hospodárske stavby, sezónne poľné obydlia, technické pamiatky. Ich dominantou je národná kultúrna pamiatka – gréckokatolícky kostolík sv. Michala Archanjela z Matysovej z roku 1833. V jeho interiéri sa nachádza barokový ikonostas z roku 1756 a vzácne ikony datované do polovice 17. storočia. Aj dnes sa tu počas významých sviatkov konajú liturgie a pobožnosti v staroslovienskom jazyku (5. 7. 2014 na sviatok sv. Cyrila a Metoda). Spoločne tak tieto objekty a všetky exponáty v exteriéri i interiéroch približujú návštevníkom spôsob života Slovákov, spišských Nemcov, Rusínov, Goralov, Židov a Rómov. Po stáročia žili vedľa seba, pracovali, zabávali sa, slávili významné sviatky. Život v múzeu spestrujú nielen podujatia zamerané na prezentáciu zvykov, tradičných činnosti, remesiel a folklóru, ale chov zvierat, hydiny a pestovanie tradičných plodín. Začiatkom augusta to bude aj prezentácia včelárstva.

Múzeum slovenskej dediny, Martin - Jahodnícke háje

Múzeum slovenskej dediny v Martine je najväčšou expozíciou ľudovej architektúry, bývania a života ľudí na Slovensku. V súčasnosti je múzeum rozdelené do štyroch celkov - Orava, Liptov, Kysuce-Podjavorníky, a Turiec, ktoré sa snažia podať ucelený obraz o spôsobe života na severozápade Slovenska. Návštevník tak má na jednom mieste možnosť porovnať rozdiely v jednotlivých regiónoch. “Funkčná” krčmička z Oravskej Polhory, kostolík z Rudna, kde sa aj dnes konajú sväté omše či svadobné obrady. K najpozoruhodnejším patria aj zemianska usadlosť z Vyšného Kubína z roku 1748, filagória zo Slovenského Pravna s cennými doskovými maľbami z roku1792, rekonštruovaná voziareň či remeselné dielne (klobučnícka a súkennícka), zariadená murárska usadlosť z Vavrišova, elementárna škola z Petrovíc. K najnavštevovanejším podujatiam patria Michalský jarmok, Detská nedeľa, Hasičská nedeľa, Vianoce na dedine.

Múzeum oravskej dediny, Zuberec

Pod Roháčmi v dedinke Zuberec, časť Brestová bolo vystavané múzeum v prírode z objektov pôvodne postavených v rôznych častiach Oravy. Nájdeme tu Dolnooravský rínok - námestíčko s trhoviskom, kostol s cintorínom, prejdeme sa Hornooravskou ulicou s radovou zástavbou. V horskom prostredí sú rozptýlené goralské usadlosti so sézonnymi stavbami, alebo sa zastavíme pri vodnom mlyne a valche pri potoku Studená. Súčasťou expozície Dolno-oravského rínku je aj Zemianska kúria rodiny Meškovcov z roku 1752. Ako spomínajú starší miestni obyvatelia, v jednej časti bola zriadená súkromná latinská škola, v ktorej sa učil aj významný slovenský básnik P. O. Hviezdoslav. V skanzene sa snažia nielen o ukážku architektúry a vnútorného vybavenia objektov, ale najmä o ich zasadenie do prirodzeného prostredia s lúkami, pasienkami, poliami, kde ľudia trávili podstatnú časť života, starajúc sa o obživu. Pestovanie tradičných plodín (bôb, hrach, fazuľa) a chov domácich zvierat aj dnes dotvára čulý ruch “v dedine”. Pre množstvo návštevníkov je pripravený celoročne pestrý program. Počas prázdnin to budú pravidelné akcie - Ozveny tradícií a Remeslá na dedine, ale aj tradičné Podroháčske folklórne slávnosti.

Múzeum liptovskej dediny, Pribilina

Medzi drevenými domcami roľníkov a remeselníkov z Liptova sú v skanzene v Pribyline neprehliadnuteľné kamenné stavby z obdobia stredoveku. Nie sú tu iba obydlia zobrazujúce život chudobných vrstiev, ale i ukážky zo života vyššie postavených zemanov. Skanzen prináša celistvý pohľad na stredoveké sídlo s jeho výsadami. Mnohé objekty sem boli premiestnené zo zátopových oblastí pri budovaní priehrady Liptovská Mara. Pred zničením bol zo zátopovej obce Liptovská Mara zachránený a premiestnený aj kostol Panny Márie s pozostatkami pôvodných nástenných malieb. Zo 14.-16. storočia pochádza vzácny goticko-renesančný kaštiel z Parížoviec, najstaršie zachované zemianske sídlo na Liptove. Ako sa kedysi učili naši pradedovia v škole, si môžme predstaviť v expozícii jednotriedovej dedinskej školy z Valaskej Dubovej. Dnešné deti si to môžu vyskúšať na improvizovanom vyučovaní. Ani v Múzeu Liptovskej dediny nenechávajú dedinu zaspať. Počas celého roka sa tu venujú paličkovaniu, čipke, včelárstvu, pečeniu chlebíka. Nájdu si ale čas aj na spev a tanec na Liptovskej svadbe či Liptovskej zábave. Architektúra, kultúra a život v jednotlivých regiónoch Slovenska boli pestré a rozdielne. Aj to zrejme bolo podnetom k vzniku širokého spektra skanzenov - múzeí v prírode. Každé je výnimočné, či už spomínané múzeá, alebo mnohé ďalšie, napr. výnimočné obydlia v Brhlovciach vytesané priamo do skál. Skanzeny v Humennom, Svite, habánske vo Veľkých Levároch alebo banícke múzeá v prírode pri Banskej Štiavnici alebo na Hornej Nitre.

suunto banner

 

dobrekufre1

kupele

gfbannerdobrekufrealpine

ASP banner cestujeme 456x270

asolo banner

vertikal banner1

AnglickeFrazy