• Cestovanie
  • Rozhovor
  • Bývanie
  • Príroda
  • História
  • Relax
  • Technika
  • Auto - Moto
  • 1
  • 2

Žijú hokejom

V časoch majstrovstiev to tu ožije, vyvesia sa zástavy a krčmičky i námestia sa zaplnia nadšenými fanúšikmi krásnej, dynamickej hry plnej zvratov a napätia - hokeja. Eufóriu z víťazstiev strieda smútok z prehier, najlepším trénerom je vtedy „každý druhý”, adrenalín stúpa...

Hokej je aj súčasťou života dvoch chlapov. Jeden lietal pred súperovou bránou, ale aj trénoval nášho majstra a teraz sa stará o to, aby aj o pár rokov bol slovenský hokej na vysokej úrovni. Druhý - ten tiež „lieta” po ľade a to s „červenými krídlom” na drese klubu NHL Red Wings. On sa zasa stará o to, aby slovenský hokej mal vysokú úroveň teraz. hokej12

Zdeno Cíger

Rodák z Martina, bývalý slovenský hokejový útočník sa stal ambasádorom nadácie Stars for Stars a vedie vlastnú hokejovú akadémiu pre deti zo sociálnej slabších rodín v bratislavskom Ružinove. 

V hokeji prešiel všetkými pozíciami. Od najlepšieho nováčika československej ligy v drese Trenčianskej DUKLY, cez úspešného hráča v zámorskej NHL, po hviezdu HC Slovan či tvoriacej sa slovenskej reprezentácie, ako aj asistenta reprezentačného trénera a tréner Slovana Bratislava. Získal tituly ako hráč i ako tréner. Dnes sa rozhodol všetky skúsenosti zúročiť pri výchove mladých talentov.

 

V ktorej z týchto pozícií ste sa cítili najlepšie?

To je ťažko povedať. Každá z týchto pozícií je rozdielna a o každej sa dá veľa rozprávať. Je veľkou výhodou, ak človek prejde všetkými takýmto kategóriami a zbiera skúsenosti z hrania i trénovania dospelých. Pri deťoch to môžem využiť.

hokej02

Ako hráč ste mali možnosť hrať aj v NHL. Vnímali ste roz‑diely?

Vtedy bol problém dostať sa do zahraničia, do Ameriky. Keď som tam išiel v deväťdesiatom roku, nebolo tam ešte toľko Európanov. Nebolo jednoduché dostať sa do zostavy, bolo ťažšie zapadnúť medzi nich. Dnes už je tam hráčov z Európy viac, aj európsky hokej už v zámorí akceptujú. Rozdiely sú dosť veľké. Podmienky, konkurencia, väčší záujem, väčší výber hráčov... Liga je tam kvalitnejšia, profesionálnejšia. Naša mentalita je tiež iná, sme naučení držať viac spolu, tam si ide každý za svojim cieľom, je cítiť profesionalitu v hre i vo vzťahoch.

hokej05

Keď ste ako tréner stáli na striedačke, nemali ste chuť vybehnúť na ľad a bojovať s hráčmi?

Jasné. Ked stojíte na striedačke, najväčší problém je zvyknúť si - pozeráte na hru na ľade a nemôžete zasiahnuť. Dáte nejaké pokyny a tie ak hráči neplnia ako by mali, alebo keď to jednoducho nejde, človek sa cíti bezmocne. Na ľade je to lepšie, môžete realizovať to, čo chcete - svoj systém. Chceli by ste im to ukázať, potiahnuť ich. Trénerská funkcia je už taká, niekto tam len stojí, niekto sa rozčuľuje, iný usmieva.

hokej03

Pri vstupe do hokejovej siene slávy Slovana Bratislava ste vyhlásili, že s hráčskou kariérou oficiálne ešte nekončíte. Ako často si ešte obujete korčule?

Po tých rokoch na ľade mám hokej stále rád. Veľa chuti hrať už ale nemám. V rámci školy si rád zahrám s deťmi, rád im ukážem dáke cvičenia, zakorčuľujem si s nimi.

Ak si chcem zašportovať, tak rád bicyklujem, hrával som tenis a tak sa udržiavam v kondícii.

hokej04

Neuvažujete nad návratom do profesionálneho hokeja,ako skúsená pomoc? Prichádzajú dáke ponuky?

I ked prišli dáke ponuky na spoluprácu, rozhodol som sa, že budem pokračovať v práci s deťmi. Bolo by dosť ťažké venovať sa aj trénerstvu, cestovať s tímom a ešte aj udržať našu akadémiu. Preto som sa rozhodol, že to potiahneme s deťmi. Ony sa snažia, radi chodia na tréningy. Vidíme tam progres, zlepšujú sa. Teší nás to a nechcem to pustiť.

hokej01

Na čo kladiete dôraz pri výchove mladých hokejistov?

Ak vidíme talent, tak fyzické zdatnosti vieme natrénovať v rámci každého možností.

S psychikou je to trochu horšie, tej sa učí ťažšie. Tým, že sa hrá v kolektíve, tak sa učia jeden od druhého. Je dôležité, kam sa potom dostanú hrať. Teraz sú to všetko mladí chlapci. Treba veľa trénovať a hrať veľa zápasov. Základom je čas strávený na ľade. Chalanov však vedieme k všestrannosti. Hrávame loptové hry, posilňovanie vlastnou váhou, behy, stolný tenis...

 

Ako sa darí týmto našim najmladším hokejistom?

U nás decká začínali pred tromi rokmi. Rozdiel je vidno v ročníkoch - či začnú v ôsmich alebo trinástich. Chalani, ktorí začínali v neskoršom veku, majú ťažšie dobiehať svojich rovesníkov, ale tie mladšie ročníky sa už skôr môžu porovnávať so svojimi súpermi.

 

Máme teda stále šancu udržať slovenský hokej v popredí?

Trochu sme poľavili a dobiehajú nás krajiny, pred ktorými sme boli ďaleko vpredu. Stále máme dobré meno vo svete, ale treba viac popracovať, viac sa starať o mládež. Tam nám to trochu uteká... Už nemáme toľko talentovaných hokejistov, trochu nám ich ubúda.

 

Čo musí urobiť chlapec, ktorý by sa chcel prihlásiť do vašej akadémie?

Treba prísť k nám, aby sme ho videli, mohli ho vyskúšať. Tak si vieme urobiť predstavu ako na tom je a po pár tréningoch sa ukáže, či má chuť a výdrž trénovať a zlepšovať sa.

My pôsobíme v bratislavskom Ružinove, ale bol by som rád, keby sa takéto školy rozšírili po celom Slovensku. Aby z každého regiónu alebo okolitých dedín mali chlapci možnosť pocítiť hokej, zažiť tréningy, aby ich to stiahlo.

 

Čím je hokej taký výnimočný?

To musí mať každý v sebe. Keď sme hrávali doma na ulici, keď ma vybrali do tímu v Martine - prežíval som to, veľa času som trávil na štadiónoch. Myslím, že človek sa so vzťahom k hokeju musí narodiť, vidieť v tom ten zmysel a hlavne chcieť.

 

Gratulujem Vám k naj‑čerstvejšiemu oceneniu - uvedeniu do siene slávy slovenského hokeja. Najprv som sa pousmiala - ste mladý chlap, ale zároveň to vzbudzuje rešpekt pred tým, čo ste dokázali. Aké ste mali pocity?

Veľa ľudí to tak vníma, že mám ešte málo rokov. Aj ja som zostal prekvapený, že už v tomto veku ma takto ocenili. Ale som hrdý a som rád za každý úspech. Je to pre mňa niečo nové v mojom hokejovom živote a veľmi sa z toho teším.

 

Tomáš Tatar

Dubničan a odchovanec dubnického hokeja (akoby z dubnického ľadu vybiehali samé hviezdy - bohužiaľ jedna - Pavol Demitra, až príliš skoro na “najvyššie miesta”). Mladý útočník, ktorý po 5 rokoch v zámorí podpísal koncom júla trojročnú zmluvu s klubom Detroit Red Wings. Po prvých 100 zápasoch v NHL začína ďalšiu stovku v novej sézone 2014/2015. Rád však svoje hokejové umenie ukáže ajv drese slovenskej reprezentácie, s ktorou odohral 41 zápasov. Aj jeho zásluhou si v roku 2012 odnieslo Slovensko z majstrovstiev sveta striebornú medailu.

 

V akom veku ste začali s hokejom? Kto Vás k nemu priviedol?

Začal som kvôli bratom, ktorí hrali profesionálne. Ja som mal 6 rokov, keď som začal korčuľovať.

hokej06

Mali ste nejaké vzory medzi našimi či zahraničnými hokejistami?

Áno, Pavol Demitra, ktorý bol z rovnakého mesta. A páčili sa mi aj Steve Yzerman, či Bure.

hokej11

Bol vždy hokej to, čo ste chceli robiť aj v dospelosti?

Vždy som sa chcel živiť športom a hrať ho profesionálne.

hokej07

V roku 2009 Vás draftovali v druhom kole ako 60-teho hráča v poradí a začalo vaše pôsobenie v detroit‑
skom klube.Ako sa zvykalo mladému chalanovi vo svete za veľkou mlákou?

Bolo to ako splnený sen. Ale vedel som, že to je len začiatok nejakej cesty a treba tvrdo pracovať, aby som sa dostal do najvyššej ligy. Nemal som to ľahké, angličtina mi veľmi nešla. Začiatok bol ťažký, musel som sa veľa doučiť.

hokej08

Bol to veľký skok, medzi hrou v zámorí a u nás, kde ste pôsobili ako dorastenec v Dubnici, potom ako junior v Trenčíne a ako senior vo Zvolene?

Bol to trochu iný štýl hokeja, ale nebol to veľký rozdiel. Bol som rád, že som mal možnosť hrať s mužmi na Slovensku, ktorí ma pripravili na dospelý profesionálny hokej.

hokej09

Spočiatku ste pôsobili na farme – v B-tíme Detroitu. Práve s tímom Grad Rapids Griffins ste v sezóne  2012/2013 zažili prvý veľký úspech – zisk majstrovskej trofeje Calder Cup, prvenstvo v rebríčku strelcov play-off AHL a ocenenie pre najužitočnejšieho hráča vyraďovacích bojov „Jack Butterfield Trophy“.  Myslíte, že práve vtedy Vás začali brať naozaj vážne aj v najvyššej súťaži NHL?

Určite mi to pomohlo, ale na druhej strane som vedel, že keď budem hrať ako v predošlých sezónach, moja šanca v NHL príde. Bol to ale veľký úspech, som veľmi rád, že sa nám podarilo vyhrať tú náročnú súťaž. Trofej pre najužitočnejšieho hráča bola čerešnička na torte.

hokej10

Ukončili ste zatiaľ Vašu najlepšiu sezónu v NHL – 2013/2014. Ako ju hodnotíte z Vášho pohľadu?

Haha - neviem či je najlepšia, lebo bola zatiaľ prvá. Pred sezónou by som určite bral, keby mi niekto povedal, že tá sezóna dopadne takto, ale počas sezóny som už mal pocit, že to mohlo byť aj lepšie.

 

V ankete o najkrajšiu akciu sezóny 2013/2014 ste so svojou gólovou akciou v zápase proti Dallas Stars jasne zvíťazili. Uvedomovali ste si už bezprostredne po zápase, že toto bol pekný kúsok, čo ste vyviedli dvom súperovým hráčom?

Samozrejme také ocenenie veľmi potešilo. Je to viac menej aj zásluha šťastia. Pohotovo som zareagoval na chybu obrancu a kľučka vyšla. Bol som veľmi rád, že som tú akciu zakončil gólom.

 

So záujmom sledujeme našich hráčov v zámorí, ale prioritou sú boje slovenskej reprezentácie. Vy ste takmer riskovali zmluvu v zámorí, len aby ste mohli nastúpiť tento rok do bojov za Slovensko. Čo pre Vás znamená byť v reprezentácii?

Od malička som chcel obliekať slovenský dres. Vždy, keď som zdravý, som ochotný reprezentovať. Reprezentácia je pre mňa srdcová záležitosť.

 

Pôsobíte ako dosť temperamentný človek. Dynamické logo Detroit Red Wings Vám sadne ako uliate. Je to pre hokejistu výhoda, alebo je lepšie vedieť sa ovládať, zachovať chladnú hlavu?

Som rád, že hrám za organizáciu Red Wings. Veľmi som si tam zvykol. Samozrejme,na ľade sa treba kontrolovať, no nie vždy to človek dokáže.

 

Hokej je kolektívny šport, kde úspech závisí od spolupráce hráčov. Aké sú medzi Vami ľudské vzťahy?

Myslim ze v Red Wings panuje veľmi príjemná atmosféra. Jeden druhému doprajeme šťastie. Preto možno táto organizácia funguje a stále bojuje na špici.

 

Koľko hodín denne trénujete? Vyskúšate počas hokejových „prázdnin“ aj iný druh športu?

Trénujem dvojfázovo. Prípravu mám veľmi pestrú, ktorú mi pripravil Roman Švantner. Rád hrám tenis a futbal.

 

I ked ste ešte veľmi mladý, premýšlali ste niekedy aj o tom, čo by ste chceli robiť po skončení kariéry profi-hráča?

Chcel by som mať nejaký podnik, kde by som mohol tráviť čas. Možno budem cestovať.

Zúčastňujete sa rôznych charitatívnych akcií či autogramiád s mládežou. Čo by ste odkázali chalanom behajúcim s hokejkou a túžbou stať sa hokejistom?

Treba na sebe makať. Vždy sa dá splniť si svoj sen, len treba pre to urobiť všetko.

 

Otázky pripravila Dagmar Staňová

foto: Ján Súkup, Slavomír Slížik, archív Hokejovej akadémie

Zdena Cígera,

archív - (c)starsforstars.eu,

Dave Reginek - Detroit Red Wings

 

suunto banner

 

dobrekufre1

kupele

gfbannerdobrekufrealpine

ASP banner cestujeme 456x270

asolo banner

vertikal banner1

AnglickeFrazy