• Cestovanie
  • Rozhovor
  • Bývanie
  • Príroda
  • História
  • Relax
  • Technika
  • Auto - Moto
  • 1
  • 2

Island tajomný ostrov pod polárnym kruhom

Tajomný ostrov stratený v Atlantickom oceáne, zavesený pod polárnym kruhom, opradený množstvom bájí, legiend a severských ság.

Ostrov, ktorý akoby ani nepatril na našu planétu.

Island04

V starých kronikách sa píše, že prvými návštevníkmi ostrova boli v 7. storočí Írski mnísi, ktorí tu hľadali miesto na meditácie a cestu k bohu.

Prvým ozajstným osadníkom sa však stal nórsky viking Ingólfur Arnarson, ktorý sa v roku 874 vylodil a usadil na západe ostrova (dnešný Reykjavík). Miesto nazval Dymová Zátoka podľa pary stúpajúcej z horúcich prameňov nad pobrežím. Za ním prišli ďalší osadníci. Najmä z Nórska.

Island02Island10Celé rodinné klany sa vydali naprieč Atlantickým oceánom na oplachtených vikingských vesliciach hľadať svoj nový domov.

Život tu však nebol jednoduchý. Tvrdé klimatické podmienky, dážď, neustály vietor, tvrdé zimy a do toho erupcie sopiek. Rieky horúcej lávy zaliali kraj, čierny sopečný popol zasypal pastvu pre dobytok, kone a ovce a otrávil spodné vody. Následné hladomory zabíjali aj tých pár obyvateľov, ktorí na tomto nehostinnom mieste chceli zostať žiť.

V roku 930 na mieste zvanom Thingvellir (Snemovné pláne) parlament založili obyvatelia ostrova pod holým nebom – Alting. Stretávali sa tu kmeňoví náčelníci, prijímali nové zákony a vyhlasovali rozsudky. Bol to prvý parlament na svete.

Island12Island18

Islanďania boli odjakživa spätý s morom a plavením sa. V roku 982 Erik Červenovlasý objavil ostrov, ktorý podľa krásnych zelených lúk nazval Greenland – Zelená zem (Grónsko). Jeho syn, Leif Eriksson, objavil v roku 1000 Ameriku a nazval ju Vinland podľa vinnej révy, ktorú tam našli.

Nezávislosť Islandu trvala len do roku 1262, kedy sa dostal pod nadvládu Nórska a následne pripadol dánskej korune.

Úplnú nezávislosť Island opäť získal až v roku 1944, kedy bol 17. júna na mieste bývalého parlamentu Alting v Thingvellire, slávnostne vyhlásený za Islandskú republiku.

Po skončení II. svetovej vojny sa začala islandská cesta k blahobytu. V krajine bolo vybudovaných množstvo geotermálnych a vodných elektrární, ktoré zabezpečili Islandu energetickú sebestačnosť. Geotermálna voda je potrubiami stiahnutá do miest a dedín a slúži na vykurovanie domácností a skleníkov. V skleníkoch sa pestuje väčšina zeleniny a ovocia.

Hlavnou obživou Islanďanov je lov a spracovanie rýb, hlavne tresiek a to najmä ich vývoz. Dôležitý je aj chov oviec, hovädzieho dobytka a koní.

Na Islande som bol už viackrát a vždy ma očarí rovnako ako po prvý raz. Ideálne obdobie na návštevu Islandu je júl a august. Treba sa ale pripraviť na to, že Island je najdrahšou európskou krajinou a ceny produktov a tovaru sú citeľne vyššie ako sme zvyknutí. V hlavnej sezóne sú aj niektoré služby (prenajatie auta, ubytovanie) podstatne drahšie ako mimo sezóny. Islanďania sú hrdí na krásu svojej krajiny a ochrana prírody je všade na Islande príkladná. Výborne vybudovaná infraštruktúra, kempingy, informačné centrá, turistické trasy.

Island19Island08

Za návštevu určite stojí Reykjavík – najsevernejšie hlavné mesto na zemeguli. Aj keď pre mnohých neznalých možno budí spočiatku dojem ospalého rybárskeho mestečka, opak je pravdou. Snúbi v sebe typickú severskú atmosféru s vnútorným nepokojom hlavného mesta. Čarovné farebné domčeky obložené vlnitým plechom zo začiatku storočia dávajú tejto najmenšej metropole neopakovateľné čaro.

Hallsgrímkirkja – najvyššia katedrála na Islande, postavená na kopčeku v strede mesta, mu dominuje svojou 74 metrov vysokou vežou. Výzdoba vnútra kostola je typicky islandsky jednoduchá. Kraľuje jej 25 metrov vysoký organ zložený z 5000 píšťal. Nenechali sme si ujsť fantastický výhľad z veže katedrály, do ktorej sme sa pohodlne dostali výťahom. Vidieť bolo nielen na hlavné mesto, prístav a more, ale aj široké okolie a hory navôkol, ktoré boli cieľom našej výpravy.

Pred tým sme ale nemohli vynechať ani budovu parlamentu Althingshusíd postavenú zo šedého bazalitu, sídlo prezidenta a vlády Stjórnarrádid, či Národné divadlo postavené v roku 1923 (jediné na Islande).

Island09Island01

Ďalším skvostom Reykjavíku je budova mestského vodojemu Perlan, postavená na kopčeku nad mestom. V architektonicky zaujímavej budove sa nachádza panoramatická vyhliadková terasa, reštaurácia, múzeum severských ság a tiež zásobáreň vody pre hlavné mesto.

Neďaleký prístav ponúka v sezóne možnosť pravidelných plavieb na lodi za pozorovaním veľrýb tzv. veľrybie safari.

Obchodná a pešia zóna Laugavegur nás lákala svojimi malými obchodíkmi a reštauráciami. Večer – hlavne cez víkendy sa zaplnili malé kaviarničky, puby a kluby a Reykjavík sa premenil na veselé metropolitné mesto.

Dnes žije v Reykjavíku okolo 200 000 obyvateľov, teda takmer dve tretiny celkového počtu obyvateľstva islandu.

Oči celého sveta sa však na toto miesto upriamili až v roku 1986, keď sa práve tu stretli ruský prezident Michail Gorbačov a americký prezident Ronald Reagan a jednali o ukončení studenej vojny. Po tomto stretnutí začali tento nenápadný a zabudnutý ostrov v Atlantickom oceáne objavovať aj turisti a prichádzalo ich sem čoraz viac a viac. A Island má naozaj čo ukázať zo svojich prírodných krás.

Island06Island17

Na našu cestu po krajine sme si vybrali najpraktickejší a asi aj najlacnejší spôsob – prenajali sme si auto.Popri pobreží je okolo celého ostrova postavená hlavná okružná cesta č.1.
Až na malé úseky je celá asfaltová a dá sa z nej vidieť naozaj veľa. Vedie popri mnohých zaujímavých prírodných krásach Islandu a prechádza aj cez druhé najväčšie mesto – Akureyri.

My sme zvolili trasu pre náročnejších cestovateľov. Terénne auto nám umožnilo navštíviť najmä široké priestory islandského vnútrozemia, osobným autom nedostupné. Divokým a neobývaným vnútrozemím Islandu prechádzajú zo severu na juh dve vnútrozemské cesty – F25 a F35. Obidve sú dosť dlhé a veľmi náročné, ale určite stoja za to. Miestami bolo treba brodiť divoké islandské rieky, čo bol niekedy celkom dobrý adrenalín. Panoráma navôkol bola fantastická, hoci niekomu by sa mohla zdať pustá.

Neskutočný zážitok nám ponúkli ľadovce – pozostatky doby ľadovej, ktoré tvoria takmer osminu ostrova. Z nich stekajú ľadovcové krídla – splazy, na niektorých miestach takmer až do mora. Najväčší ľadovec Vatnajokull na juhovýchode ostrova má rozlohu 8500 km2 a hrúbku miestami až 500 metrov. Z ľadovcov vytekajú divoké ľadovcové rieky a tie napájajú nespočetné vodopády. Gulfoss – Zlatý vodopád na rieke Hvíta je najväčším. Najvodnatejším vodopádom nielen na Islande, ale aj v celej Európe je Detisfoss. Na rieke Skogar je jedným z najkrajších Skógarfoss. ... a mnoho ďalších krásnych a výnimočných vodopádov.

Island16Island20

Voda na Islande tvorí takmer 3% rozlohy. Rieka Thjorsá zo svojimi 230 kilometrami je najdlhšia a najväčším jazerom je Thingvallavatn (83 km2). Veľmi zaujímavým je jazero Mývatn (Komárie jazero) na severe Islandu, no krásou ho určite prekoná ľadovcová lagúna Jokulsarlón na juhovýchode ostrova. Do modrozelenej ľadovcovej vody jazera stekajú ľadovcové splazy. Veľké kusy ľadu fantastických tvarov (niekedy veľké ako poschodový dom) sa z ľadovca odlamujú a pomaly majestátne plávajú po vodnej hladine jazera až kým nepríde ich čas a nedoplávajú k jeho ústiu. Tu ich najkratšia rieka Islandu po asi 300 metroch doplaví do mora. Kusy ľadu sa lámu v príboji. Rozomleté sa nechávajú vyhadzovať vlnami na čierny pobrežný piesok, kde zostávajú ležať ako obrúsené diamanty rôznych tvarov. Návšteva tohto jazera je pre mňa vždy jedným z najsilnejších zážitkov z Islandu.

Nezabudnuteľnou bola aj návšteva farebných rhyolitových Dúhových hôr – Landmanalaugar. Vďaka pozostatkom sopečnej činnosti sú sfarbené všetkými možnými odtieňmi: červenou, okrovou, pastelovou, ružovou. Rozľahlé vnútrozemské planiny, striedajúce sa s čiernymi sopečnými púšťami a ľadovcami, majú tiež svoje čaro. Čierna kamenná púšť vo vnútrozemí, nachádzajúca sa v blízkosti sopky Askja, natoľko pripomínala podmienky na cudzej planéte, že americký astronauti sa tu v roku 1965 pripravovali na pristátie na mesiaci.

Island05Island15

Nesmiem zabudnúť ani na pozostatky vulkanickej činnosti. Na Islande je 250 geotermálnych oblastí a v nich horúce geotermálne pramene, sírnaté bahenné sopky a žriedla, parné fumaroly, ktoré vytryskujú horúcu sírnatú paru do výšky niekedy až niekoľko desiatok metrov. Sopečná činnosť za sebou zanechala množstvo kráterov väčšinou zaplnených vodou a takisto množstvo pseudokráterov.

Na Islande sa nachádza miesto, ktoré dalo názov všetkým gejzírom na svete. Osada Geysir je známa svojimi dvoma gejzírmi. Väčší Geysir kedysi chrlil vodu vraj až do výšky 60 metrov. Žiaľ od konca 60-tych rokov minulého storočia nie je činný, ale vraj sa dá „prinútiť” k erupcii vsypaním 40 kg mydlového prášku do jeho útrob. Jeho mladší brat – Strokkur – nás, ani všadeprítomných fotografujúcich turistov z celého sveta, nesklamal. Každých 3 až 5 minút vybuchoval obrovským 20 - 25 metrov vysokým stĺpom geotermálnej vody s teplotou skoro 100°C.

Veľkým lákadlom pre nás i ostatných turistov sú samozrejme sopky. Na Islande je ich viac ako 180. Niektoré z nich pripravili pre Islanďanov naozaj horúce chvíle. Najznámejšia Islandská sopka Hekla vybuchla za posledných 900 rokov 18-krát a vždy priniesla Islandskému ľudu len trápenie a bolesť. Právom ju starí Islanďania nazývali Bránou do pekiel. Naposledy vybuchla vo februári roku 2000. Našťastie tieto erupcie boli slabšie a narobili podstatne menej škôd ako tie v stredoveku.

Island14Island21

Posledným veľkým vyčíňaním prírody na Islande bol výbuch sopky pod najväčším islandským ľadovcom Vatnasjokullom v roku 1996. Obrovská masa vody z roztopeného ľadovca sa prevalila cez ostrov a spôsobila najväčšie potopy v jeho histórii.

Výbuch sopky Eyjafjallajökull v roku 2010 zasa ochromil leteckú dopravu takmer nad celou Európou. O erupciách sopiek by sme mohli pokračovať donekonečna. Ale ani tie neberú obyvateľom Islandu optimizmus a úsmev z tvárí.

Islanďania patria k národu s najdlhšou priemernou dĺžkou života nielen v Európe. Sú spolu s Japonskom na čele tejto štatistiky, takisto ako v štatistikách o najvyššej životnej úrovni. Je to vidieť v ich spokojnom výraze, keď s nimi sedíme v horúcich termálnych bazénoch, ktoré tak milujú a pravidelne navštevujú.

Posedenie v geotermálnom bazéne je spoločenská záležitosť. Je to miesto stretnutia sa s priateľmi, známymi, alebo aj s obchodnými partnermi. Termálny bazén je v každej väčšej dedinke alebo mestečku. Najznámejším geotermálnym kúpaliskom na Islande, ktorého sláva prekročila brehy ostrova, je geotermálne kúpalisko Modrá Lagúna na polostrove Reykjanes. Obrovský prírodný bazén naplnený modrou geotermálnou vodou s liečivým bahnom na dne, umelými vodopádmi, toboganmi a parnými aj suchými saunami na brehu, je miestom oddychu a relaxu počas škaredého daždivého islandského počasia.

Island03

Obyvatelia Islandu sú veľmi vzdelaný národ. Každý piaty má vysokú školu, v prepočte tu vychádza najviac kníh na jedného obyvateľa. Každý obyvateľ ostrova prečíta ročne v priemere štyri knihy, v čom Islanďanov neprekoná nikto. Kriminalita je na nízkej úrovni, donedávna dokonca Islanďania vraj ani nezamykali dvere na bytoch. Na Islande sú dve väzenia, väčšina priestupkov sú krádeže a drogové previnenia.

Island je rozhodne veľmi zaujímavá krajina hodná navštívenia. Ľadovce a divoké rieky s vodopádmi, kamenné pustiny striedajúce sa z čiernou sopečnou púšťou, farebné dúhové hory na horizonte a nad tým všetkým – niekedy v noci keď už mrzne – polárna žiara. Neváhajte a vstúpte na túto planétu!

Text: Stanislav “Sancho” Tomka,

fotografie: Stanislav “Sancho” Tomka,

Patrik Dekan

www.sanchotour.sk

 

suunto banner

 

dobrekufre1

kupele

gfbannerdobrekufrealpine

ASP banner cestujeme 456x270

asolo banner

vertikal banner1

AnglickeFrazy