• Cestovanie
  • Rozhovor
  • Bývanie
  • Príroda
  • História
  • Relax
  • Technika
  • Auto - Moto
  • 1
  • 2

Drahokam v strede Dunaja - Danubiana

Danubiana peninsula ubo-pirko

 

Necelých 20 kilometrov južne od centra Bratislavy na cípe polostrova v strede mohutného toku Dunaja bolo 9. septembra 2000 otvorené jedno z najmladších európskych múzeí moderného umenia – Danubiana Meulensteen Art Museum. Rieka Dunaj mu prepožičala svoje meno a to ostatné je výsledkom nadšenia a iniciatívy holandského zberateľa a podporovateľa umenia Gerarda H. Meulensteena a slovenského galeristu Vincenta Polakoviča.


Areál, v ktorom je múzeum vybudované, má rozlohu takmer osem tisíc metrov štvorcových. Jeho projektantom je arch. Peter Žalman. Pri hľadaní tvaru budovy múzea bol dôležitým podnetom historický kontext miesta. V týchto miestach viedla voľakedy severná hranica Rímskej ríše „limes romanus“. Predstava tvaru múzea sa preto vykryštalizovala do idey lode – rímskej galéry, ktorá sa stala nadčasovým symbolom spájajúcim minulé so súčasným. Vychádzajúc z tejto základnej myšlienky arch. P. Žalman navrhol lodičkovitý pôdorys so symbolmi vesiel vertikálne sa opierajúcich o bočné telo stavby.


Danubiana si rýchlo získala nielen široký ohlas, ale aj odborný kredit svojimi prestížnymi výstavami, budovaním medzinárodnej zbierky maľby, zbierky súčasného slovenského umenia, medzinárodnej kolekcie exteriérovej plastiky, ako aj vydávaním odborných publikácií. V priebehu svojej činnosti sa Danubiana stala miestom, kde návštevník nájde výstavy renomovaných umelcov svetového formátu.

 

Park1

 

DSC 2876

 

PETRA LAJDOVÁ-SLOVENSKÁ RENESANCIA
Keď krása vychádza na svetlo

 

lajdova.vystava

 

Výstava slovenskej fotografky Petry Lajdovej oslavuje krásu a bohatosť slovenskej ľudovej kultúry. Prináša renesanciu tradičného odevu, vrchných častí, historických pokrývok hláv slobodných a vydatých žien. Obdivuje jeho estetiku, krásu a umeleckú hodnotu. Originálne poukazuje na neuveriteľnú variabilitu, farebnosť i komplikovanosť týchto súčastí kroja, zdôrazňuje detaily, ľudovú tvorivosť a vyvoláva neočakávané emócie. Umelecký projekt vznikal v rokoch 2012 – 2014. Prvým podnetom bola jej spolupráca a stretnutia v Taliansku, kde sa nechala uniesť zbierkami a fotografiami. Krojové súčasti na 20 veľkoformátových fotografiách sú originály, ktoré nachádzala v súkromných zbierkach v rôznych regiónoch Slovenska. Niektoré majú 100 až 200 rokov. Vyberala si taktiež z umeleckej dielne Šarloty Kišovej, zo zbierok uchovaných v archíve krojárne umeleckého súboru Lúčnica. Oslovila odborníkov, etnológov a folkloristov. Petra Lajdová svojím vnímaním svetla a výberom tvarov i pokrývok hláv nachádza v mnohých prepojenie so svetovými symbolmi a kultúrami. Kľúčovou je pre ňu jednoduchosť. Harmonicky prepája objekt, svetlo, nositeľku ľudového skvostu, historické, pre danú obdobie autentické silné výrazy a myšlienku znovuzrodenia do dokonalej jednoty, a zanecháva tak silný emočný náboj. Vyzdvihuje a necháva vyjsť „z tieňa“ tento pestrofarebný vizuál, krásu slovenských žien v svadobných partách a čepcoch. Vzory, zdobenia vidí zároveň aj ako odraz rešpektu, úcty a pokory k prírode, kráse žien, ich vznešenosti a sily. Počas realizácie vznikla aj čiernobiela fotodokumentácia snímania párt a nasadzovania čepcov, tzv. čepčenia. Prezentuje zložitú úpravu hlavy, ktorá kladie vysokú náročnosť na skúsenosti žien, ktoré toto umenie ešte ovládajú. Petra Lajdová svojimi dielami poukazuje na vzácne kultúrne dedičstvo. Moderným pohľadom a ideovým spracovaním ho príťažlivo a inšpiratívne sprítomňuje aj pre súčasné generácie. S úctou uchováva a jasne komunikuje odkaz minulých generácií.

 

Text a foto: Danubiana Meulensteen Art Museum
www.danubiana.sk

 

PALO MACHO
Ako sa máš vietor?

 

macho.vystava

 

Palo Macho, maliar, sklár, pedagóg, a básnik (1966) patrí k najvýraznejším osobnostiam slovenskej kultúrnej scény súčasnosti. Svojou unikátnou, nekonvenčnou výtvarnou (a literárnou) tvorbou si získal vysoký umelecký kredit doma aj v zahraničí. Poznávacím znamením Machových prác je inovácia: inovácia poňatia práce so sklom a maľby na ňom. Machov talent je rozkročený medzi dvoma pólmi – sklom a maľbou. Sklo používa ako plátno. Je maliarom, ktorý na umelecké vyjadrenie využíva médium skla s jeho priehľadnosťou, priesvitnosťou, krehkosťou a exkluzívnosťou, a tým svojim prácam, oproti klasickej maľbe, dáva ďalší fyzikálny (priestorový), a súčasne aj významový rozmer. Originálny výraz jeho diel podporuje permanentný experiment, hravosť, a zvedavosť. Využíva digitálne prenášané fotografie, obtlačky, kresby, priehľady, rôzne plány maľby a kresby na vrstvených tabuliach skla... Maľovanie v posledných rokoch rozširuje aj kovovými konštrukciami zakomponovanými do priestoru, a vytvára svojho druhu maľbu ako objekt – sochu. Schopnosti „donútiť sklo“ robiť čo sám ako tvorca chce, načerpal počas dlhých štúdií na sklárskych školách na Slovensku a aj v Čechách. Preto dokáže používať sklárske technológie v celej ich šírke bez toho, aby ho technicky obmedzovali. Vo svojom poňatí tvorby a ceste k umeniu sa vyhranil už ako mladý tvorca, a tieto názory v zásade nikdy nezmenil. Machov prejav, založený na európskych kultúrnych hodnotách a vzdelanosti, je vysoko intelektuálny. Nechce nás baviť príbehmi a komentármi aktuálneho diania, ale zobrazuje všeobecné princípy existencie, myslenia a vesmíru. Jeho poetické a abstrahujúce maľby inšpirované detstvom, krajinou, architektúrou, ľudskou figúrou, rituálom atď. majú silný emocionálny potenciál, ktorý vzbudzuje asociatívne väzby k meditácii a filozofickému mysleniu.

 

Text a foto: Danubiana Meulensteen Art Museum
www.danubiana.sk

 

DOROTA SADOVSKÁ
Žlté objatie

 

sadovska

 

 

Dorota Sadovská pracovala vo svojej tvorbe so širokou škálou médií a tém. Výstava Žlté objatie prezentuje predovšetkým novú inštaláciu a nové prírastky k už riešenej problematike svätých v súčasnom kontexte. V Danubiane bude mať divák možnosť vstúpiť do priestorovej inštalácie ako do reálneho „objatia“. Sadovská usilovne hľadá balans medzi protikladmi, styčný bod zrážok rozličností. Najlepšie sa cíti V rozhraní, tak nazvala aj svoju doktorandskú prácu obhájenú v roku 2004. Maľba je stále žiadaným galerijným artiklom. Sadovská každé umiestnenie obrazu nadväzuje na konkrétny priestor a jeho významy. Obrazy nielen zasahujú do priestoru, ale často vytvárajú nový sochársky priestor aj s prekážkami, otvorenými možnosťami a návodmi na pohyb divákov. Objatie tu možno chápať ako druh prijatia do vnútra špecifickej situácie v duchu slov Thomasa Mertona – svätcovi je vlastné, že sa nepohoršuje nad hriešnikom. Popri maľbe sa od začiatku svojej tvorby venuje aj inštalácii, priestorovým objektom, performancii a interaktívnym digitálnym projektom. V jej prístupe a konzistentnej reflexii sveta okolo seba môžeme odčítať hlboké a stále aktuálne témy, ako dobro aj zánik, krásu aj odpudivosť, digitálnu manipuláciu aj ekológiu podané s potrebnou a vyváženou dávkou irónie, premyslenej hry so stereotypmi (či na stereotypy?) a ďalších ingrediencií, ktoré by sme mohli nazvať strešným pojmom spoločenský hacking. Ukazuje „otrepané“ či staré veci novým a sviežim spôsobom. Či už so štetcom v ruke, živou trávou na hlave alebo mobilom ovládaným robotom v galérii. V lete na žlto. K vystavovanému cyklu v roku 2016 Galéria Nedbalka v Bratislave vydala pod názvom Anjeli a svätí samostatnú knihu s pôvodnými textami Ivana Štrpku, Petra Repku, Kataríny Bajcurovej, Jarmily Bencovej, Lucie Mikloškovej a Zory Rusinovej.

 

Text a foto: Danubiana Meulensteen Art Museum
www.danubiana.sk

 

VLADIMÍR KOMPÁNEK
Obrazy - sochy

 

kompanek.obraz

 

 

Vladimír Kompánek, sochár a maliar, najznámejší protagonista dnes už legendárnej skupiny galandovcov je zároveň i jednou z najcharizmatickejších postáv slovenskej výtvarnej scény druhej polovice 20. storočia. Deväťdesiate výročie narodenia autora je pre Danubianu príležitosťou prezentovať znova po desiatich rokoch výber z jeho sochárskej i maliarskej tvorby – kolekciu obrazov a sôch z vlastných zbierok i zbierok Oravskej galérie v Dolnom Kubíne.


Vladimír Kompánek – večný rebel, no i zanietený priekopník nových smerovaní čerpal vo svojej tvorbe z aktuálnych prúdov európskeho umenia, ale zároveň siahol až k prapodstate domácej kultúry, aby vytvoril vlastnú sochársku reč a bohatý autorský program, ktorý v sebe spájal v jedinečnej symbióze národnú identitu s európskou univerzálnosťou .

 

Kompánkova tvorba bola od počiatku bytostne spätá s fenoménom rodnej krajiny, národa a jeho tradícií. Zároveň však veľmi citlivo reagovala na vonkajšie podnety a definovala ich adekvátne paralely v magickej škále tvarov a farieb. Kompánkov sochársky prejav smeroval k redukcii foriem, k čistému geometrickému znaku oprostenému od detailov, ktorý v jeho poňatí nadobudol priam metaforický význam. Symbol a znak, často dovedený až na hranicu univerzálneho archetypu má v jeho tvarosloví výsostné postavenie. Autor s ním narába v priestore i v ploche a odhaľuje vždy nové a nové významy a metafory. Jeho sochy – ženské postavy, zvonice, poľné znaky, penáti, stĺpy a brány sa stali skutočnými nadčasovými symbolmi krajiny a prírody. I keď v jeho tvorbe nájdeme sadrové, kovové i bronzové plastiky, dominantným materiálom pre neho vždy bolo drevo vo svojich robustných, ale i najušľachtilejších podobách. Emotívny účinok dreva autor často zdôrazňoval farbou, ktorá sa stala rovnocennou vo vzťahu k hmote i tvaru. Spočiatku len jej náznaky a decentné stopy na drevených penátoch, neskôr výrazne pomaľované postavy a potom série pestrých hračiek – to bola azda cesta, ktorá Kompánka nakoniec priviedla k maľbe. V osemdesiatych rokoch jej definitívne podľahol.

 

Svojimi obrazmi priniesol do slovenského umenia novú citlivosť, miróovskú tajuplnosť tvarov a návrat k širokej škále zabudnutých námetov a posolstiev. Očarený možnosťami farby maľuje svoje veľkolepé krajiny, znakové kompozície, figurálne motívy, magické únosy i fašiangové výjavy. Je maliarom, ale zároveň i sochárom, ktorý svoje priestorové symboly premietol do plochy a objemy do línií a tvarov. Sochárske solitéry nahradila v jeho obrazoch kompozícia znakov a známe atribúty krajiny a personifikované postavy sa stali nositeľmi mnohovýznamových metafor a dejov.

 

Text a foto: Danubiana Meulensteen Art Museum
www.danubiana.sk

 

suunto banner

 

dobrekufre1

kupele

gfbannerdobrekufrealpine

ASP banner cestujeme 456x270

asolo banner

vertikal banner1

AnglickeFrazy