• Cestovanie
  • Rozhovor
  • Bývanie
  • Príroda
  • História
  • Relax
  • Technika
  • Auto - Moto
  • 1
  • 2

Eva Rosíková „KAŽDÁ KRAJINA nechá kus seba vo mne.“

2822

 

Divoké ale aj turisticky známe kúty sveta, diaľavy, ktoré ponúkajú najrozmanitejšie zážitky a skúsenosti, to sú destinácie, ktoré navštívila a stále navštevuje Eva Rosíková, cestovateľka, majiteľka a sprievodkyňa cestovnej kancelárie CK SVET a dlhoročná spolupracovníčka dokumentárneho cyklu „Cestománie“. Túlavé topánky ju zaviedli takmer do každého kúta zeme, spoznávala nielen mnohé krajiny ale postupne sa zoznamovala aj s ich kultúrou, zvykmi, či s každodenným životom bežných ľudí. S bohatými skúsenosťami a prehľadom spolu so skúsenými a spoľahlivými sprievodcami organizuje pre záujemcov netradičné zájazdy s programom, ktorý je zárukou množstva nevšedných zážitkov a dobrodružstiev.

 

Ako by ste stručne charakterizovala synonymum vášho konceptu?
Ak by sme mali jedným slovom vystihnúť synonymum nášho konceptu, tak je to nadšenie: nadšenie pre organizáciu, nadšenie sprievodcovské, nadšenie z objavovania nových krajín a kultúr, nadšenie cestovateľské ... nadšenie, s ktorým sa chceme deliť a preniesť ho aj na ostatných.


Bežnú dovolenku, takú tu pohodovú, pozná už asi každý z nás, pri vašich zájazdoch ide však aj o niečo iné. V čom sa líšia?
Každá krajina má svoje čaro, ponúka vždy niečo, čo sa len tak ľahko nevidí. Preto máme v programoch rôzne aktivity, ide o mnohé návštevy zaujímavých miest alebo sú to účasti na rôznych podujatiach, či lokálne festivaly. Výhodou všetkých zájazdov je komfortné cestovanie v malých skupinách. Vtedy sme všetci akoby bližšie k „centru diania“, toho, kam sa „veľké“ zájazdy nedostanú. Prirodzená túžba každého cestovateľa je vidieť niečo autentické, aby to nebolo také masové a to je to, čo sa snažíme zaradiť do našich programov. Napríklad pre mňa samotnú bol silným a veľmi autentickým zážitkom indiánsky festival pow-wow.

 

Ktorá krajina vám prirástla k srdcu, kde sa najradšej vraciate?
K srdcu mi prirástol Island, tam chodím najčastejšie. Počas celého roka ponúka množstvo úžasných vecí, v období od 15. septembra do 15. apríla tu máte navyše jedinečnú možnosť pozorovať mimoriadne nebeské divadlo – spektakulárnu polárnu žiaru. Ľadovcové jaskyne pod Vatnajökullom, absolútny unikát, môžete navštíviť od novembra do marca. Niekoľko desiatok metrov dlhé jaskynné chodby nie sú ničím nezvyčajným, magické odtiene ľadovcovej modrej nemajú obdobu! Nezaskočí vás ani priemerná februárová teplota v Reykjavíku, ktorá je podobná ako v Bratislave. Ostrov totiž obmýva z juhozápadu teplý Golfský prúd. V lete je priemerná teplota zase vyššia ako v mestách rovnakej zemepisnej šírky. Na pláži Nauthólsvík nájdete dokonca marocký piesok aj beachvolejbalové ihrisko! A ak by sa vám na kúpanie v mori zdalo chladno (miestnym obyvateľom sa nezdá), alternatívu máte v tamojšom termálnom prameni – zdarma. V júni a začiatkom júla slnko poskakuje na severnom horizonte a osvetľuje fjordy a farebné, celonočné “západy slnka” sú skutočným rajom pre všetkých, nielen pre fotografov. Prebudená príroda ukazuje neskutočnú paletu všetkých, aj tých najsýtejších odtieňov zelenej. K zážitkom patrí aj pozorovanie veľrýb a vtáctva. V lete sa vo fjorde pri Húsavíku a Dalvíku vyskytuje až 23 z celkového počtu 45 druhov veľrýb na svete, a kolónie hniezdiaceho vtáctva, obzvlášť roztomilých aliek bielobradých, patria k najväčším na svete. Leto vám ponúka aj príležitosť zavítať do vnútrozemia, v zime je väčšina vnútrozemských ciest uzavretá. V lete sa s vysokou nápravou a pohonom 4x4 dostanete cez lávové polia a početné brody až do srdca ostrova. A čo sa týka obyvateľov, tak Islanďania sú vždy v niečom najlepší, zároveň sú aj vtipní. Keď sa nudia, čo je najmä v zime, kedy sú takmer všetci online, vyhlasujú rôzne súťaže, napr. o najkrajší maják alebo o najškaredšie slovo (vyhrala bradavica). Na Islande sú dve najdôležitejšie inštitúcie: meteorologický úrad a štatistický úrad. Ich štatistický úrad sústavne niečo prepočítava, či už je to počet kníh na obyvateľa na svete, najviac spisovateľov na obyvateľa na svete, jednoducho vždy s niečím príde. Island je skutočne mystičná krajina s čarovnou prírodou, kde popri Islanďanoch bývajú aj elfovia, škriatkovia a trollovia.

 

Faerske Gjasardalur 2015

 

LadovcovaJaskyna

 

Ktorú kultúru považujete za najzaujímavejšiu?
Každá krajina je niečím iná, je to aj kultúra, ktorá ju odlišuje a robí zaujímavou, napríklad návšteva takej Číny vám poskytne pohľad na úplne iný životný štýl. Štýl, kde sa tisíc rokov stará kultúra spája s moderným staviteľstvom a životom. V samotnej čínskej metropole – Pekingu, môžete nájsť množstvo prekvapivých detailov a rozdielov.


V Myanmarsku/Barme je zase napríklad zaujímavé vidieť čistenie Buddhových zubov, je to veľmi dôležitá súčasť rituálov v pagode Mahamuni, ktorá tu ukrýva najuctievanejšiu podobizeň Buddhu. Umývanie Buddhovej tváre je však zážitkom len pre ranostajov – začína už o štvrtej hodine ráno! Od piatej ráno začínajú do chrámu prúdiť desiatky veriacich, aby sa modlili, prinášali obetné dary a najmä (táto výsada je však určená len mužom) lepili na telo svätca jemné zlaté plátky: socha je dnes pokrytá už 16-cm hrubou vrstvou! Štyri tenučké plátky stoja 2 doláre, vyrábajú ich v zlatotepeckej štvrti silné svaly mladých chlapcov, ktoré do kúskov zlata búšia v pravidelnom rytme obrovskými kladivami celé hodiny. Ulice Mandalaya sú každé ráno plné holohlavých postáv zahalených v šarlátových rúchach. Mnísi. Najmenší majú sotva 5 rokov, najstarší sú už úctyhodní páni v rokoch. Každý muž by sa podľa tradície mal stať mníchom aspoň raz za život. Hoci aj len na týždeň. Rodinná udalosť je spojená s veľkou oslavou a procesiou. Dievčatkám sa zas pri tej príležitosti zvyknú prepichovať uši, aby sa mohli zdobiť náušnicami. Mladí mnísi putujú každé ráno od domu k domu s veľkými, no spočiatku prázdnymi miskami. Všade už na nich čakajú domáci, aby mohli urobiť záslužný skutok – naložiť im do misiek ryžu a iné pochutiny. Posledné jedlo mníchov je však už o dvanástej naobed – potom je čas vyhradený už len na modlitby, meditáciu a prácu. Nečudo, že mnoho mladých chlapcov sotva vydrží v kláštore len týždeň!

 

Ktoré krajiny patria k najžiadanejším?
Ako som spomínala, každá krajina ponúka niečo výnimočné. A každý klient má takú tú svoju predstavu. Potom sme tu my, aby sme cestovanie niečím oživili, aby videli aj niečo autentické. Stále úspešná je Kuba, tu človek ešte môže zažiť to, čo sme my volali socializmus. Väčšina cestoviek ponúka klasické poznávacie zájazdy s ubytovaním v hoteloch. Ja som sa rozhodla zahrnúť do programu pobyt v „casa particular“, čo znamená ubytovanie u domácich. To považujem za najlepšiu možnosť, byť čo najbližšie k tým Kubáncom, k ich životu, zvykom. No začali sme ponúkať aj iné destinácie, ešte menej tradičné, ktoré majú tiež taký punc výnimočnosti. Takým je napríklad Uzbekistan, krajina bývalého Sovietskeho zväzu a plus krajina, cez ktorú viedla Hodvábna cesta. Má teda stále výnimočný cestovateľský podtext a pritom je možné tu zájazd zrealizovať aj komfortne. Zaujímavé sú aj ostatné krajiny Centrálnej Ázie s nádychom exotiky, Južná Amerika, Afrika, severské krajiny ... stále je čo pozerať, stále je čo spoznávať.


A čo kuchyňa?, taká tá národná ...
K cestovaniu určite patrí aj kuchyňa, národné jedlá, domáce špeciality. Popri takmer bežných jedlách môžete ochutnať aj niečo iné, čo nie „každý môže“. Na čínskom trhu ale aj kdekoľvek inde môžete ochutnať tie všelijaké potvory, napríklad pečenú stonožku, priadku morušovú, škorpióna ... Na mojom zozname bola najvyššie pečená hadia koža. Teda z toho, čo som ochutnala. Pečený had je výborný, ale tá koža…. Nie som typ, ktorý by si dával všade rezeň. Skúsila som aj islandskú lahôdku, zhnitého žraloka. Prvýkrát som pritom netušila, o čo pôjde. Zjedla som to teda s pomerne veľkou chuťou. Čím viac tam teraz ale chodím, tým menej som schopná si toho žraloka dať. Keď máte ale k tomu Brennivin, tak je to lepšie. Tomu hovoria zase čierna smrť. Je to pálené zo zemiakov a rasce. Ale inak slabota, len nejakých 38 percent. Čiže čierna smrť a zhnitý žralok, to je top kombinácia.


Ako je to s návratmi domov? Človek, ktorý je dlhodobo mimo svojej rodnej krajiny, je už akoby obyvateľom aj tej „cestovnej“, tej, kde sa už cíti „ako doma“.
Domov sa vždy veľmi teším, na rodinu, priateľov, blízkych. Stáva sa mi, že keď som už doma, keď moje telo už docestovalo, duša akoby predsa len zotrvala ešte nejaký čas v danej krajine. Je to o zvláštnom pocite, kedy nie ja som tam nechala kus seba, ale tá krajina nechala časť seba vo mne.


Čo ste získala vďaka cestovaniu? Čo vám dáva?
Cestovanie dáva veľa každému. U mňa je to najmä rozhľad, skúsenosť, väčšia otvorenosť a vďačnosť k stvoreniu. A tiež niečo, čo by som možno nazvala pocitom spolupatričnosti. Je úžasné vidieť, ako si ľudia v mnohých krajinách navzájom pomáhajú. Napriek problémom, ktoré svet má, je stále fascinujúci a rôznorodý. A samozrejme v mojom prípade je to aj vďaka tejto práci pocit nesmierneho šťastia, mám prácu, ktorá ma baví a napĺňa.

 

DSC08122

 

 

Foto: CK SVET
www.cksvet.sk
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

suunto banner

 

dobrekufre1

kupele

gfbannerdobrekufrealpine

ASP banner cestujeme 456x270

asolo banner

vertikal banner1

AnglickeFrazy