• Cestovanie
  • Rozhovor
  • Bývanie
  • Príroda
  • História
  • Relax
  • Technika
  • Auto - Moto
  • 1
  • 2

Katarína Lincz pomorená do hĺbok vlastnej mysle

Annelie-Pompe

 

 

Katka Linczényiová bola odmalička zvyknutá hýbať sa naplno, športovať... Avšak vážne autoimunitné ochorenie ju prinútilo spomaliť a prehodnotiť druh športu, ktorému sa bude venovať. A dokonale sa našla v hĺbkovom ponáraní - freedivingu. Tu síce klesá hlboko pod vodnú hladinu, ale jej výsledky na svetovej úrovni stúpajú do rekordných „výšok“.

Čo vás k hĺbkovému ponáraniu priviedlo?

Môj otec bol jachtár, starý otec zasa žil nejaký čas v Alžírsku. Ako dieťa som rada čítala cestovateľské časopisy National Geographic, ktoré boli vo francúzskom jazyku. Čítanie príbehov dobrodruhov bolo na tú dobu vzácne. Vždy som snívala, že budem jednou z nich. Mala som deväť rokov, keď som sa prvýkrát skúšala potápať s prístrojom. V sedemnástich som vyskúšala freediving a v dvadsiatich rokoch som bola treťou ženou na svete, ktorá sa dokázala potopiť najhlbšie – od svetového rekordu ma delilo len osem metrov.


Je potrebné začať trénovať potápanie najprv v bazéne? Je potrebný aj iný tréning (na suchu) alebo stačí celková dobrá fyzická zdatnosť?

Tréning sa skladá z výcviku v bazéne, posilňovni a môže sa k tomu pridať aj beh alebo cyklistika. Veľká časť prípravy pozostáva aj z mentálneho tréningu, meditácie a strečingu. Najlepšie je začať v bazéne. Freediving, ale rozhodne nie je iba o fyzickej zdatnosti. Skôr naopak, je to psychicky náročný šport.

Ilona-Dubuske

Po akej dobe ste sa začali ponárať do väčších a väčších hĺbok? Ako dlho si musí telo zvykať na takéto prostredie/tlak?

Ja som mala vcelku talent na hĺbky hneď od začiatku, takže mi to išlo celkom rýchlo. Hneď piaty deň, čo som skúsila freediving, som išla do 45 metrovej hĺbky.  Nie je dôvod sa ale ponáhľať. Čim pomalšie sa freediver rozvíja, tým lepšie, si myslím. Prudký nárast vo výkonoch a hĺbke môže mať negatívny efekt nielen na telo, ale skôr na myseľ, v zmysle, že sa človek psychicky vyčerpá alebo stratí motiváciu. Ak pravidelne trénujete, telo sa na hĺbku aj freedive ako taký pripraví. Spomalí sa vám srdiečko, telo si bude pýtať menej kyslíka a celkovo sa spomalíte.

 


Freediving má viac kategórií. Vy ste aktuálnou držiteľkou slovenských rekordov vo viacerých kategóriách. Ktorá disciplína je vaša obľúbená? Ako vnímate 151 m preplávaných „vodorovne“ pod vodou pri „Dynamic Apnea“ a 93 m pri hĺbkovom ponore - „konštantnej váhe“?

Ja mám určite radšej hĺbky a nie bazény. V hĺbke sa cítim slobodnejšia, nastáva tam „freefall“, teda čas ponoru kedy už nemusím kopať ale len padám ako vo vesmíre a celkovo sa cítim, že som súčasťou prírody. Je to magickejší pocit, ako keď som v bazéne. Plávať horizontálne vzdialenosti v bazéne je ale ťažšie v iných smeroch, napríklad nesmiete sa vzdať a vynoriť, aj keď máte vzduch len 1 m nad sebou, lebo ste v bazéne. V hĺbke sa musíte popasovať s narastajúcim tlakom. Každé je zložitejšie v niečom inom. Určite ale platí, že v bazéne trénovať treba. Aj ja, ako hĺbkar, sa bazénu tvrdo venujem, aj keď v ňom nemám ambície urobiť svetové rekordy, aké mám napríklad v hĺbkach.


Je pod vodou čas na vnímanie svojich pocitov – myšlienok alebo je nutné plne sa sústrediť na „udržanie“ dychu?

Je pre mňa prirodzené hýbať sa a robiť spontánne rozhodnutia. Milujem pocit, keď som sama hlboko pod vodou a nikto tam nie je. Pri freedivingu sa spolieham na vlastný dych a myseľ. Väčšina z nás dokáže zadržať dych aspoň na tri minúty. Otázne je, či sa naša myseľ vie upokojiť a či máme psychickú kontrolu nad tým, že to skutočne dokážeme. Pravdou však je, že nutkanie nadýchnuť sa, nespôsobuje nedostatok kyslíka, ale nadbytok oxidu uhličitého, ktorý sa hromadí v našom tele.

Laická predstava o hĺbkovom potápaní je, že sa musí klesať a najmä stúpať nahor pomaly...

Pri prístrojovom potápaní áno, pri nádychovom potápaní nie. To je preto, že pri scube sa naše telo nasycuje dusíkom, pretože dýchame stlačený vzduch pod tlakom a to pri freedivingu nerobíme, tu si berieme vzduch v jednom nádychu z hladiny.


Ako vlastne prebieha také súťažné ponorenie sa na dosiahnutie čo najväčšej hĺbky?

Deň pred súťažným ponorom si nahlásite hĺbku, do ktorej pôjdete. Večer sa dozviete presný čas ponoru. Druhý deň sa musíte pripraviť tak, aby ste sa v tomto čase zanorili. Keď prídete na koniec lana, máte tam tanier so štítkami. Jeden musíte zobrať a priniesť na hladinu. Na hladine potom musíte urobiť správny protokol, čiže dať si dole okuliare, ukázať „OK“ signál a povedať, že ste „OK“ a to všetko zoči voči rozhodcovi. Ak jednu vec nesplníte, nedostanete plný počet bodov a ak odpadnete, ste diskvalifikovaný.


V čom môžu byť úskalia pri hĺbkovom potápaní – čo je najčastejšou chybou,  ktorá môže mať až fatálne následky?

Ľudské ego. To do vody nepatrí. Veľa nehôd sa stane len preto, že ľudia preceňujú svoje vlastné schopnosti, fyzické aj psychické. Silou mocou idu na hĺbky, na ktoré nie sú pripravení, napnú sa a stane sa nehoda. Freediving je nežný šport, musíte byť k svojmu telu dobrý, ak chcete, aby sa potápalo hlboko.

Stalo sa aj vám, že ste sa už dostali takmer na hranicu svojich možností?

Áno, aj nie. Svoje limity som ešte plne neobjavila. Ale bola som už v nepríjemných situáciách. Tie ale nastali, pretože som nebola na ponor pripravená a napriek tomu som naň išla. Napríklad, keď som bola absolútne vyčerpaná po 3 dňoch tréningu a aj tak som ten štvrtý išla na hlboký ponor. Bolo to počas tréningu, keď som sa potápala bez plutvy. Nebola som príliš hlboko, ale v ten deň boli veľké vlny a lano, popri ktorom plávame hore, bolo pružné. Keď som sa otočila v hĺbke a zatiahla som ho, aby som sa odrazila, nepohlo sa. Vtedy som sa zľakla a ocitla som sa v panike. Bol to nepríjemný pocit. Navyše stres človeka oberá o kyslík. Bola to však moja chyba, keďže som mala to lano skontrolovať. Vzala som si z nej poučenie.


Od čoho závisí ten správny nádych pri potápaní?

Je dôležité, koľko vzduchu dokážete dostať do pľúc, ale ešte dôležitejšie podľa mňa je, ako s týmto množstvom dokážete pracovať. Ja trénujem dychové cvičenia až 2 hodiny denne. Je potrebné cvičiť a cvičiť. V dnešnej dobe napríklad ľudia nevedia ako správne dýchať. Dýchame do hrude, nie do bránice a podobné chyby. To si freediver nemôže dovoliť.


Má freediving a dýchanie spojenie aj s vašim „koučovaním“ – s kurzom zvládania stresu pre manažérov?

Venujem sa aj pranayame, čo je časť jogy zameraná na dýchanie. Prácu s dychom učím počas kurzov freedivingu a počas kurzov stres manažmentu. Dýchaním dokážeme ovplyvniť relaxáciu, takže je to cenný nástroj pri zvládaní stresu. Predstavte si, že ste v strese a nemusíte si ísť zabehať, alebo meditovať, alebo si dať relaxačný kúpeľ, ale v tom momente, ako precítite emócie prichádzajúce zo stresu, si iba sadnete a začnete sa sústrediť na dýchanie. Je to nastroj k zvládaniu stresu a relaxácie, ktorý máte vždy so sebou.


Chodíte sa ponárať aj s prístrojom, ak si chcete podvodný svet lepšie pozrieť?

Občas áno. Mám za sebou tisícky ponorov s prístrojom. Ale už je to skôr výnimka, snažím sa naplno venovať freedivingu. Je ale pravda, že ak chce človek objaviť svet v sebe – robí freediving a ak chce objaviť svet okolo seba – robí scubu.


Kde všade vo svete ste sa už potápala? Vnímate rozdiely medzi jednotlivými prostrediami?

Raz sme sa plavili na obrovskej lodi na Maldivách. Spala som na palube a boli asi dve hodiny v noci. Svetlá lode osvetľovali vodu a na hladinu prilákali planktón. Zrazu sa tam objavila morská paryba – manta obrovská, ktorá začala robiť saltá. Bolo to niečo úžasné. Rozhodla som sa skočiť do vody bez neoprénu a výstroja. Len maska, šnorchel a plutvy – základné vybavenie freedivera – a plávala som za ňou. Pamätám si biely piesok na dne, do toho prišli malé strieborné rybičky, ktoré sa odrážajú vo svetle. Kebyže to mám vystihnúť jedným slovom, bol to čistý avatar.


Na akú súťaž sa chystáte najbližšie? Alebo sa rátajú aj individuálne urobené ponory?

Mojim cieľom je urobiť svetový rekord vo freedivingu a dostať sa do Guinessovej knihy rekordov, ale nie je to len o nich. Je to skôr o ceste, ktorú musí freediver podstúpiť, kým sa dostane do cieľa. Freediving je aj o tom, že život môžeme žiť pomalšie a pokojnejšie. Naučil ma, že sa netreba zbytočne stresovať a k životu sa dá pristupovať aj rozvážnejšie.

otázky pripravila Dagmar Staňová

fotografie poskytla: Katarína Linczényiová

www.katarinalincz.com

instagram: @katie_freediver

fb: katarina linczenyiova freediver

suunto banner

 

dobrekufre1

kupele

gfbannerdobrekufrealpine

ASP banner cestujeme 456x270

asolo banner

vertikal banner1

AnglickeFrazy