• Cestovanie
  • Rozhovor
  • Bývanie
  • Príroda
  • História
  • Relax
  • Technika
  • Auto - Moto
  • 1
  • 2

S fotoaparátom pod vodnou hladinou

 KORFU020

KORFU023

S fotografom Jánom Karaffom

navštívime hneď niekoľko svetov - svet fotografie, potom svet pod vodnou hladinou i krásny ostrov Papua.

Ján Karaffa sa rozhodol nestráviť svoj život v práci, ale prácu spája s užívaním si  života...

 

«Čo bolo u vás skôr – potápanie, fotenie, cestovanie?

Fotografovaniu sa venujem od detstva, kedy som dostal svoj prvý fotoaparát na zvitkový film Corina E. Clona, ako jeden z parametrov expozičného trojuholníka obsahovala len čísla 11 a 16, a nastavovali sa podľa toho, či svietilo slnko, alebo bolo zamračené. Časom som si kúpil kinofilmový fotoaparát a prvé dva objektívy
a začal som fotiť všetko, čo sa mi zdalo zaujímavé. Kolega, ktorý sa o fotenie zaujímal intenzívnejšie mi dal jednu dôležitú radu, ktorou sa snažím riadiť do dnes: „Najlepším priateľom fotografa je smetný kôš.”

Fotky, ktoré sa mi zdali vydarené, som začal posielať do súťaží v časopise Foto Video Watt. Zopárkrát mi vyhrali nejaké čiastkové súťaže, ale podstatné bolo to, že ma posunuli k spolupráci pre tento časopis cez recenzie zrkadloviek.

Čas bežal ďalej, prišli digitálne fotoaparáty. Cez môj prvý digitálny vreckový kompaktný fotoaparát som sa dostal k prvej digitálnej zrkadlovke s možnosťou okamžite reagovať na výslednú fotografiu. Vydržala mi niekoľko rokov.

Postupne som sa začal venovať fotografii aktívnejšie a to už začalo skladanie techniky v profesionálnej rade. Po nafotení niekoľkých dobrých záberov a absolvovaní potápačského kurzu, prišla požiadavka na fotenie pod vodou - tak som rozšíril možnosti fotoaparátu kúpou podvodného puzdra. S potápaním prišla vízia zdokumentovať ponory aj priamo pod vodou, čo zabezpečila outdoorová kamera, ktorá slúži dodnes. ...
a potom prišla Papua a fotenie pod ľadom slovenskej freediverky Katky Linczényiovej a to bol začiatok celej súčasnej cesty.

«Čiže k foteniu pribudlo potápanie...Kde všade ste sa potápali?

K potápaniu som sa po prvom nedokončenom pokuse dostal až v roku 2012. Bolo to obdobie, v ktorom sa mi rúcali moje pomyselné vzdušné zámky a potreboval som sa vrátiť k podstate života - žiť ho. Po základnom kurze som absolvoval niekoľko nadstavbových kurzov až som skončil u full trimixového potápania, ktoré mi umožňovalo potápať sa do extrémnej hĺbky. Môj osobný rekord je 102 m. Nie som zástanca vytvárania rekordov, ale akosi prirodzene to priniesli postupne prichádzajúce výzvy.

V rámci mojej potápačskej cesty som navštívil Českú republiku, Maďarsko, Rakúsko, Egypt a už spomínanú Papuu. Aj keď tých zaujímavých miest je samozrejme veľa, vždy musíte počítať s dvoma základnými veličinami - čas a peniaze. A tak si život užívam ako príde, neznásilňujem ho, ale beriem si to, čo ponúka.

V súčasnej dobe som sa kvôli nedostatku času presťahoval späť do bazénov, kde tvorím vlastné malé „art fashion under water“ projekty.

«Čo ponúka človeku „podvodný“ svet?

Svet pod hladinou je úžasný, vyžaruje z neho pokoj, ale aj požiadavka na pokoru a rešpekt. Môžete sa dívať na krásne priestory, ktoré vám tento svet otvoril, ale aj rešpektovať jeho odlišné zákony. Ži a nechaj žiť, alebo pozerať, ale nedotýkať sa, je to, čo by mal každý vedieť, keď vstupuje do brány podvodného sveta. V čase tréningov som trávil pod hladinou päť krát týždenne zhruba hodinu a pol. Prinášalo mi to nielen cibrenie dokonalosti v potápačských zručnostiach, ale hlavne formu meditácie a mentálneho relaxu. Neskôr, keď si začnete potápanie užívať, uvedomujete si jeho krásy. Je úžasné, keď si len tak plávate povedzme desať metrov pod hladinou v našich sladkovodných jazerách a cestu vám skríži šťuka, ktorá vás berie len ako čudnú rybu, ktorú dovtedy vo svojom lovnom revíre ešte nevidela. Neútočí, neuteká, len stojí na mieste
a pozerá ako plávate. No a moria sú ešte rozprávkovejšie...

KORFU027

KORFU026

«Bolo fotenie „podmorského“ sveta v rezervácii Raja Ampat dôvodom aj pre cestu na Papuu?

Pôvodný zámer bol urobiť zaujímavú suchozemskú cestu spojenú s potápaním. Medzitým mi ale „vesmír zoslal“ podvodné puzdro a tak sa potápanie rozšírilo a aj na podvodné fotografovanie.

Papuu si častokrát ľudia spájajú len s Novou Guineou. Trip, ktorý sme absolvovali my, bol však v jej druhej časti - indonézskej.

«Čím je toto miesto pod vodou iné ako tie, ktoré ste doposiaľ navštívili?

Môžete tu nájsť morských živočíchov od výmyslu sveta. Mňa asi najviac ohromil kŕdeľ šestnástich mánt, ktoré sme stretli, a ktoré okolo nás majestátne plávali a zisťovali, čo sme to za nový druh rýb.

Prírodná rezervácia Raja Ampat je čarovné miesto. Nájdete tu síce aj drsný zásah civilizácie v podobe plávajúcich ostrovčekov plastových fliaš a odpadkov... toto miesto však nie je až tak navštevované, či už
z dôvodu skoro dvojdňovej leteckej cesty, alebo aj z dôvodov finančných. Skôr sa tu nájdu tí praví cestovatelia, ako je napríklad Mišo Knitl, s ktorým ste mali rozhovor v minulom čísle.

«Cesta na Papuu bola pre vás niečím novým. Čo bolo pre vás impulzom pre tento nový začiatok?

Hm, tak viete... začnete si uvedomovať, že trávite v práci čas na to, aby ste zarobili nejaké peniaze, ktoré ale nemíňate, pretože nemáte čas, keďže ste stále v práci. No a keď si uvedomíte, že najdôležitejšie v živote je poznanie a nové skúsenosti nezískame, keď budeme sedieť doma, tak vám príde cestovanie ako rozumný nápad.

«Akú na vás teda z tohto pohľadu Papua zanechala stopu?

Papua Vám ukáže, že „hodnoty“, ktoré poznáte, majú cenu povedzme pre vás, ale ľudia žijúci v papuánskych horách si cenia viac tradičné veci ako zdravie, priateľstvo a množstvo iných, ktoré nevychádzajú čisto
z materiálnych potrieb.

KORFU021

KORFU022

«Prečo ste sa rozhodli pre túto krajinu?

Nebolo to nejako extra plánované, skôr ponuka, ktorá prišla ako blesk z jasného neba. Chystali sa tam moji priatelia cez moravského sprostredkovateľa podobných tripov Jirka Katrušáka (nevsednidovolena.cz), ale bohužiaľ mali naplnený stav. Jeden krásny deň mi však zavolal kamarát, že sa uvoľnilo jedno miesto... Príliš som neváhal a išlo sa na Papuu.

«Čo vás tam prekvapilo najviac?

Hm, no prekvapil ma ten krásny podmorský svet, nedolámané koraly, ale naopak ma zarazili ľudia, ktorí si nevážia to, čo majú a nechránia ju, naopak vyhadzujú na more plastový odpad…

Príjemne zasa na mňa zapôsobilo, keď sa ma v jednej dedine opýtalo miestne dievča, či nemáme lieky
na ošetrenie jej rezných poranení na nohách, ktoré vznikli chodením na boso. Tak som vytiahol lekárničku, ošetril jej ranu a potom prišiel ďalší. Bol to príjemný pocit, keď môžete pomôcť ľuďom, ktorí to potrebujú.

«Na vašich fotografiách vyzerajú domorodci veľmi prístupní, priateľskí... najmä deti. Akí sú?

Nemôžem samozrejme hovoriť za všetkých obyvateľov Papui, ale tí, ktorých sme stretli v horských osadách Baliemského údolia, boli naozaj prívetiví a priateľskí. Samozrejme je fajn, keď niekam idete na návštevu
a pripravíte sa - takže aj ja som bral deťom množstvo malých hračiek, učiteľovi zvýrazňovacie fixi a miestnym ľuďom cigarety. To sú veci, ktoré zavážia a ukážu, že si ich vážite, a chcete im urobiť radosť.

«Ako ste s nimi komunikovali?

Našu skupinu tvorili aj miestny tlmočník, hovoriaci v angličtine, nosiči a kuchár, ktorý varil naozaj skvelo. Takže ja som sa rozprával s tlmočníkom anglicky a on mi prekladal z papuanštiny. Ale keď nebol po ruke, tak rukami nohami a samozrejme úsmevom :-)

«Ako dnes domorodci žijú?

Doba sa posunula. A aj keď stále obrábajú svoje políčka, tak občas si privyrábajú predajom lokálnych výrobkov, prenájmom obydlia turistom, alebo aj zarábaním si fotografovaním sa s nimi. Okrem toho pre našinca žijú pomerne bezstarostne, hrajú futbal, volejbal, spievajú si a rozprávajú sa.

KORFU017

KORFU011

«Je obliekanie sa do tradičných odevov, lov lukmi a pod. už iba ukážkou pre „turistov“? Ako sa vysporadúvajú s príchodom „civilizácie“?

Jedným zo znakov zásahu civilizácie je aj nosenie pre nás bežného oblečenia. Napriek tomu tam nájdete ľudí, ktorí sa stále obliekajú tradične a tričko na nich nedostanete. Tradičné oblečenie ale môžete vidieť pri rôznych oslavách, ale aj pri predvádzaní zvykov pre turistov. Na niektorých mojich fotkách môžete vidieť zábery z takej „vojnovej“ show, kde prezentujú boj medzi dvoma kmeňmi a následnú oslavu víťazstva.

Samozrejme, tak ako ovplyvňujú každodenné zmeny aj nás tu v „civilizácii“, aj tam krok za krokom prenikajú nové veci do ich života. Prekvapiť vás môže typická chajda a pri nej maličký slnečný kolektor, ktorý niektorí využívajú na nabíjanie malých akumulátorov do motoriek, z ktorých potom využívajú elektrinu na svietenie. Nájdete tu už aj tlačidlové mobilné telefóny, na ktorých si púšťajú svoje obľúbené pesničky. Negatívnym dopadom je asi vysporiadanie sa s odpadom, ktorý nevedia spracovať a potom im tam znečisťuje tú krásnu prírodu. Určite nie sú zvyknutí na množstvo liekov - silné širokospektrálne antibiotiká, ktoré si cestovatelia so sebou vozia, by im asi mohli viac ublížiť ako pomôcť.

«Mali ste možnosť ochutnať aj ich domorodú kuchyňu?

Mali sme so sebou miestneho kuchára, ktorý varil naozaj výborne. Ich tradičným jedlom sú sladké zemiaky, ryžové rezance, zelenina a ovocie, ryby... Môžete tam nájsť pre Indonéziu známy sladký koláčik, ktorý vzdialene pripomína punčový rez. Určite si treba ako vo všetkých cudzích krajinách dávať pozor na vodu, ktorá by ale po prevarení mala byť dobrá. Kvalitná slovenská slivovica je ale dobrou prevenciou potenciálnych žalúdočných problémov, takže ak sa nedá pred každým jedlom, aspoň raz denne nie je jej užívanie zlé.

«Navštívili ste aj ich školu. Ako to v nej funguje?

Návšteva miestnej školy bola pre mňa inšpiráciou a ukážkou toho, ako nezištne dokáže človek obetovať život učiteľskej práci. Pán učiteľ Seppy nás z vďačnosti pozval na hodinu, kde nám deti predviedli spev a mali sme možnosť vidieť aj výučbu angličtiny. Po nej nám ukázali niečo ako boli u nás v minulosti pestovateľské práce, kde deti pleli burinu zo školského políčka. Dedinský učiteľ sa deťom venoval od rána do večera - doobeda
s nimi trávil čas v škole a po obede pri hrách či speve pri táboráku.

«Ešte sa vráťme k potápaniu, ktoré   vás spojilo aj s Katarínou Linczényiovou – rekordérkou vo freedivingu – potápaní sa na jeden nádych.

Prvé stretnutie s Katkou sa udialo počas nášho výjazdu za trimixovými hĺbkovými ponormi v Dahabe
v Egypte. Na to, že v tom období mala asi 19 rokov, mi pripadala ako veľmi cieľavedomé sympatické žieňa, ktoré ide za svojím cieľom. Až neskôr som sa dozvedel aké výsledky má už za sebou. O rok neskôr sme nafotili prvé portréty a ešte v ten istý rok sme za podpory skvelých ľudí z Horského hotela Popradské pleso, za ktorých chcem spomenúť aspoň Jura Kalmana, zrealizovali projekt fotografovania nádychového potápania pod ľadom. Momentálne tiež plánujeme nejaké zaujímavé fotenia, o nich však až keď budú na 100% pripravené.

«A čo spojenie fotenia pod vodou a módnej fotografie?

Fotografovanie pod vodou, fashion fotografia a znalosť práce v ateliéri mi otvorila nové obzory, ktorých som sa rád chytil. Človek, ktorý ma inšpiroval a ktorému vďačím za túto myšlienku je Igor Adler z Moderní školy fotografie z Brna, kde som absolvoval niekoľko fashion workshopov.

Dnes spolupracujem s niekoľkými módnymi domami, momentálne asi najintenzívnejšie s Elenkou Rutovou
z galérie maľovaného hodvábu Marchallé. Fotografovanie, ktoré robím je príbuzné fotografovaniu v ateliéri, mojim ateliérom je ale v tomto prípade svet pod hladinou, či už to je bazén, alebo otvorená voda. Vždy ide
v prvom rade o nápad a potom schopnosť zrealizovať ho. Predchádza tomu plánovanie, príprava a nájdenie vhodnej modelky. A samozrejme nič by sa neudialo bez kvalitného vybavenia a podpory majiteľov bazénov, ktorý mi vychádzajú v ústrety. Za to sa im musím všetkým poďakovať a pripomenúť, že človek aby bol úspešný, musí mať pokoru, byť vďačný a vážiť si ľudí, ktorý mu na jeho ceste otvárajú dvere. Vďaka Bohu, ja okolo seba takých ľudí mám.

«Ste lektorom Akadémie kreatívnej fotografie a počas leta pripravujete aj tábory fotografie pre deti. Je o takéto kurzy záujem?

Áno, spolupracujem s Akadémiou kreatívnej fotografie a myslím si, že prostredníctvom práce a kurzov, ktorú odvádzajú, posúvajú vedomie ľudí so záujmom o fotografiu ďalej. Či ide o dospelákov, alebo o detičky je jedno - deti niekedy svojimi prácami dokážu zastaviť dych aj skúseným fotografom. Celotýždenná práca, počas ktorej načrieme do tajov streetovej, reportážnej, fashion, portrétnej a produktovej fotografie, je zavŕšená vernisážou. Tá zanecháva na mladých fotografoch, ich rodinných príslušníkoch a ostatných návštevníkoch dojem „dospelej výstavy” prác absolventov školy. A čo všetkých motivuje? V prvom rade naučiť sa fotografovať lepšie ako to vedeli pred kurzom, či už ide o rozšírenie základov, alebo získanie praktických skúseností a rád od lektorov. Dnes sú populárne aj rekvalifikačné kurzy, ktoré majú charakter základného vzdelania fotografa a po ktorých absolvovaní, by mal byť schopný okrem získania znalosti teórie fotografovania a histórie fotografie, nafotiť aj svoj prvý výstavný set.

«Čo máte na pláne v najbližšej dobe ako cestovateľ, potápač či fotograf?

Čo sa týka cestovania, momentálne pracujeme spolu s Akadémiou kreatívnej fotografie a portálom nevsednidovolena.cz na priblížení a umožnení klientom so záujmom o cestovanie a fotografovanie, spojiť tieto veci, vykonať svoj trip do cestovateľsky zaujímavých miest a priniesť si odtiaľ fotografie, ktoré budú nielen spomienkou, ale aj kvalitným fotografickým dielom. Dúfam, že sa všetko podarí tak, ako si predstavujeme a budúcu jar strávime niekde v exotike. Okrem toho tento rok plánujem niekoľko výjazdov, ktoré by mali byť ale zamerané skôr na fotografovanie módnej fotografie. Samozrejme nesmiem zabudnúť ani na podvodnú fashion art fotografiu, kde ma čaká niekoľko väčších projektov, snáď sa všetko podarí, ako si predstavujem :-)

A čo sa potápania týka, minulý rok som si začal robiť kurz jaskynného potápania, ktoré som musel odložiť. Jaskynné potápanie je pre mňa najvyššia forma zvládnutia potápačských zručností. Ide nielen
o navštevovanie známych jaskýň ako turista, ale aj o staranie sa a zveľaďovanie tých zatiaľ len čiastočne prebádaných. Takže ak si nájdem dostatok času, aby som to mohol robiť aktívne, určite si kurz urobím.

KORFU004

KORFU024

KORFU014

fotografie: Jano Karaffa

otázky pripravila: Dagmar Staňová

www.jkphotography.sk

 

 

suunto banner

 

dobrekufre1

kupele

gfbannerdobrekufrealpine

ASP banner cestujeme 456x270

asolo banner

vertikal banner1

AnglickeFrazy